Ako supy sa zlietajú na vytúženú pohrebnú hostinu. Členom "antisionistickej osi" kvapkajú sliny zo zobákov

Židovský štát sa dopustil niečoho neslýchaného. V rámci kombinácie odvety a prevencie zabil multimiliardára Izmajíla Haníju, vodcu palestínsko-arabského hnutia Hamas. Ibaže tým spôsobil hlboké poníženie iránskemu duchovnému vodcovi Al-Chaméneímu a celej militaristickej smotánke Iránskej islamskej republiky.

Haníja bol osobným priateľom duchovnej hlavy Iránu a najvyššieho pohlavára Hamasu zabili nastraženou bombou v stráženej vládnej vile priamo v Teheráne. Pre Irán je to hanba a potupa, zaslúžilý terorista bol vzácnym maskotom režimu.

Hriešnikov na odstrel je viac

Zdá sa, že sa začína opakovať šnúra cielených vrážd páchateľov, ako ju poznáme po mníchovskej olympijskej masakre izraelských atlétov v roku 1972. V dlhoročnej operácii nazývanej Boží hnev izraelská vychýrená tajná služba Mossad vystrieľala, nechala roztrhať na kusy alebo otrávila takmer všetkých priamych vinníkov, nech sa skrývali kdekoľvek. Mossad ako izraelská rozviedka túto krvavú líniu pod anonymným heslom „krv za krv“ zrejme ide obnoviť. Napravuje tak ako rozviedka totálne zlyhanie ďalšej z troch izraelských tajných služieb – Šin betu –, ktorá napriek tomu, že má v arabskom svete a údajne v samotnom Pásme Gazy širokú sieť informátorov, nedokázala ako kontrarozviedka zabrániť 7. októbru 2023.

Časovo takmer paralelne s elimináciou Izmaíla Haníju už Izraelčania, či už to bol Mossad alebo izraelské obranné, resp. jeho vzdušné sily, stihli po 7. októbri poslať na večnosť celý rad skrývajúcich sa teroristov, pričom najväčší „úlovok“ popri Haníjovi predstavuje skalp Fuáda Šukra, nikoho iného ako vrchného veliteľa libanonského Hizballáhu. Obaja protagonisti teroristickej scény sa vôbec netajili tým, že 7. október bol iba začiatok morbídnej hostiny, po ktorej má nasledovať zničenie štátu Izrael a vyhnanie všetkých Židov. O tom, ako by to vyhnanie asi prebiehalo, netreba špekulovať. Ťažko by to bolo niečo horšie ako kópia siedmeho októbra.

Do zbrane!

Irán a takisto Hizballáh na toto poníženie reagovali volaním do zbrane a potrestaním Izraela za drzosť zabíjať teroristov na území ich štátov. A palestínski Arabi, ktorí sa pohybujú v gazanských tuneloch pre istotu v blízkosti možno stále ešte žijúcich rukojemníkov unesených z Izraela, poprípade sa zabarikádovali v školách obklopení deťmi, hovoria o antiizraelskej osi, ktorá rozorve na márne kusy ich arcinepriateľa. Už je to tu! Teraz to musí vyjsť!

A tá os skutočne funguje. Zahŕňa Irán ako kľúčového hráča, ďalej sa k nej hlási Libanon so svojím Hizballáhom, patrí k nej aj aktívny Jemen a Izrael musí rátať aj s neštátnymi aktérmi v neďalekom Iraku. Nehovoriac o entitách ako Pásmo Gazy na juhu a Palestínska autonómia na východe so sídlom v Ramalláhu, kde jasná väčšina obyvateľov otvorene sympatizuje s Hamasom. Kruh okolo Izraela by bol kompletný, ak by sa na vojnový chodník nechali nalákať aj Egypt či Jordánsko, ale tie zatiaľ s Izraelom pasívne spolupracujú a Sýria má našťastie dosť svojich problémov doma. Jadrom hrozby je tak jednoznačne Irán a jeho duchovenské špičky, ktoré krajinu tvrdou čižmou bezpečnostne ovládajú.

Iné štáty vrátane Pakistanu – jadrovej mocnosti – už Iránu verejne ponúkli dodávky zbraní a členská krajina NATO – Turecko – dokonca hrozí vyslaním vlastných vojenských jednotiek na pomoc Hizballáhu.

Arabská ulica cíti v nozdrách pach krvi

Podľa nespočetných svedectiev iránska „ulica“ nie je ani antisionistická ani antisemitská, radoví občania tohto štátu však po minulých masových protestoch odišli sami skrvavení a ak ich teokratická špička postaví pred hotovú vec – vojnu so „Židmi“ – pozdvihnúť hlas proti bude nemysliteľné. Z takých občanov by sa stali zradcovia a proces s nimi vo vojnovom stave by bol ešte kratší ako doteraz.

Zato ulica v oblastiach Západného brehu, teda v Judsku a Samárii, ako ich Izraelčania často označujú, vycítila šancu na nový a ekonomicky blahobytný život po tom, ako Izrael „padne“. Ten je totiž „príčinou všetkého zla“ na svete, hnutie Hamas to má zakódované aj vo svojej Charte. Už takmer týždeň prenikajú Palestínski Arabi zo Západného brehu do Izraela a chce sa im zabíjať a rabovať. Izraelskí vojaci ich zaháňajú streľbou a mŕtvi sa denne rátajú na tucty.

Veľkým otáznikom je schopnosť Izraela obstáť vo vojenských konfliktoch na viacerých frontoch. Je pravda, že v minulosti sa tomu vo veľkých vojnách o prežitie darilo (1956, 1967, 1973) a izraelská obranná stratégia s viacerými frontami kalkuluje. Ibaže vtedy sa bojovalo na zemi, dnes sa boj vďaka raketám a dronom presunul do vzduchu i do väčších vzdialeností a vojna nadobudla úplne iný charakter. Inými slovami, taký regionálny ozbrojený konflikt, ak k nemu dôjde, Izrael, ale ani útočníci ešte nezažili.

Autor koemntára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 191