Akí sú americkí prezidenti v náboženskom súkromí? Deklarujú kresťanstvo, ale ďalej to je galimatiáš

Dňa 20. januára sa očakáva uvedenie novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa do funkcie úradujúceho prezidenta. Jeho „nevypočítateľné“ politické smerovanie je naozaj ťažko predvídateľné, ale existuje tu aj iná dimenzia: náboženstvo.

Áno, „Amerika verí v Boha“ (We Trust in God), tak znie aj slogan na amerických minciach, pričom toto heslo zaviedli počas prezidentovania Dwighta Eisenhowera. Hoci americký dolár, podobne ako iné meny, stráca na hodnote a trpí na infláciu, Boh infláciou akoby netrpel. Ostáva a akoby tam, za veľkou mlákou (na rozdiel od Európy), bol v americkej spoločnosti silnejší a silnejší. Iste, zvonka to tak vyzerá.

Náboženstvá v USA

Ak niekto bude tvrdiť, že o náboženstve v USA bolo napísaných okolo miliardy kníh, článkov a citovaných vyslovených výrokov, možno to až tak príliš nepreháňa. Náboženská mapa je džungľou pre samotných Američanov, o zvyšku sveta ani nehovoriac. To Slovensko so svojimi osemnástimi registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami je akási prechádzka ružovou záhradou. V USA sa počet viditeľných a aktívnych cirkví odhaduje na okolo dvesto a ak prirátame neoficiálne „slobodné“ cirkvi a sekty, budú tých náboženských skupín tisícky.

Rešpektovaný a celkom vierohodný Gallup Institute vo svojom prieskume z roku 2023 uvádza, že 67 % amerických kresťanov je členmi rôznych kresťanských cirkevných inštitúcií. Iný, rovnako málo spochybňovaný Pew Research Center dospel k sedemdesiatim piatim percentám. Tu treba poznamenať, že údaje sa týkajú nie všetkých veriacich, ktorí sú kresťania a chodia na bohoslužby, ale iba tých, ktorí sú zaregistrovaní v konkrétnej náboženskej komunite, čo je asi 40 miliónov ľudí. Prečo to tak je, sa nedá vysvetliť, tzv. cirkevná daň sa totiž v USA neuplatňuje. Navyše sú z tohto prehľadu vylúčení kresťania, ktorí nepatria k trom hlavným prúdom – „mainline“, evanjelikáni (protestanti) a rímski katolíci.

Ako to máme vysvetliť? „Mainline“ je do slovenčiny nepreložiteľné, je to ulica v pennsylvánskej Filadelfii, kde tento všeobecný trend vznikol a prisahá na sociálnu spravodlivosť a osobné spasenie. „Evanjelikáni“ sú zasa konglomerátom konzervatívnych protestantských smerov (cirkví) a kladú o. i. dôraz na Božie zjavenie. No a o rímskych katolíkoch, ku ktorým sa v USA hlási 22 % obyvateľov, si na Slovensku nemusíme nič hovoriť.

Protestantskí americkí prezidenti

Hneď na úvod tohto nadpisu si povedzme, že nastupujúci prezident USA – Donald Trump – sa vymyká z tradičnej náboženskej klasifikácie. S jednou jedinou výnimkou z doterajších prezidentov sa všetci deklarovali ako kresťania. Tou výnimkou bol Thomas Jefferson, tretí v poradí v slede. Údajne bol deista (Boh stvoril svet, ale ďalej do neho nezasahoval, ten bordel tu si musíme vyriešiť sami).

Inak Boh naservíroval Američanom iba kresťanských prezidentov, aj keď rôzneho vieroučného zamerania. Od čias Jamesa Madisona, štvrtého prezidenta v poradí, všetci navštevujú bohoslužby v kostole St. John blízko Bieleho domu vo Washingtone D. C. (osobná poznámka: mňa tam opakovane v nedeľu nikdy nepustili, je to tzv. prezidentský kostol). Na poste prezidentov sa vystriedali episkopáli (prvé miesto), presbyteriáni (druhé) a desiatka ďalších patriacich k protestantským „mainline“, evanjelikánom, katolíkom alebo iným.

Tými inými mám na mysli unitárov. Tí odmietajú základnú kresťanskú dogmu o božskej Trojici a hlásia sa ako kresťania iba k jednému jedinému Bohu. T. j. Duch svätý má po chlebe a Ježiš nebol Boh, ale iba boží syn a nemal božskú podstatu. Post amerických prezidentov zo štyridsiatich siedmich (v tomto počte zaratúvam aj nastupujúceho Trumpa) však získali štyrikrát.

Inak v kresle prezidenta môžeme nájsť anglikána (sám George Washington), presbyteriána (Ronald Reagan) holandského reformovaného, kvakera (Richard Nixon) metodistu oboch smerov, baptistu Južnej konvencie ako Jimmy Carter (majú tých „konvencií hneď štyri), kongregacionalistu, učeníka Krista (hneď dva smery), metodistu (tiež dva smery), príslušníka Kresťanských zborov (v USA Church of Christ) a okrem iného aj tzv. mimokonfesionálnych (nondenominational) kresťanov, kam sa zaraďoval Barak Obama a zaraďuje sa aj Donald Trump. Ale „mimokonfesionáli“ patria k evanjelikánom. No to je správny guláš, ale nie maďarský.

Do Bieleho domu sa nikdy nedostal nábožensky deklarujúci sa adventista, jehovista, anabaptista, žid alebo luterán ani príslušník letničného hnutia alebo Cirkvi posledných svätých dní – tých posledných sme často stretávali ako emisárov na uliciach väčších slovenských miest.

Náboženstvo a politika

Keď v roku 1960 zvolili J. F. Kennedyho ako prvého katolíckeho prezidenta v dejinách, bola to senzácia. V USA sedí rímsky katolík v Bielom dome! Druhého zvoleného rímskeho katolíka na tomto mieste, istého Joea Bidena, končiaceho prezidenta dňom 20. januára 2025, už podľa náboženskej príslušnosti nikto neriešil. V Amerike je členstvo v akejkoľvek náboženskej komunite, príslušnosť alebo sympatie k nej rovnako všednou vecou, ako mať auto. To má predsa každý a o značke diskutujú iba experti.

Radi kritizujeme „Ameriku“ za rôzne hriechy – drú tam ako otroci, dovolenka tak dva týždne, platená péenka tak štyri, kruté postihy za alkohol a drogy na pracovisku, právnikov oveľa viac ako vodičov MHD, farmárov a bezdomovcov dokopy a iné…

Náboženská orientácia politikov v USA vôbec nie je povinná, tak to stanoví aj článok č. VI Ústavy, kde sa udáva, že úrad prezidenta nemôže byť viazaný na náboženstvo. Zahraničnú politiku prezidenta určuje jednoznačne politická platforma z dvoch v administratíve sa striedajúcich politických strán, ktorú prezident sám pomáha formulovať.

Náboženstvo je iba osobnou záležitosťou a nemá narušovať jednotu v rôznorodosti. V jednej rodine sa často stáva, že jej príslušníci patria inam. Tak trochu je možné vrátiť sa k prvému prezidentovi predvojnového Československa, T. G. Masarykovi. Vo svojich „Hovoroch“ (sprostredkovaná autobiografia od Karla Čapka) spomína, že jeho manželka Charlotte bola jednou z jedenástich detí a každé jedno z nich patrilo k inému náboženskému (samozrejme kresťanskému) smeru. Pani Šarlota bola napr. unitárka.

Autor je bezpečnostný analytik.

113