Aké historické rúbanisko vie vytvoriť jediné slovo, ktoré kráľ Karol III počas korunovácie nevyslovil

Pri slávnostnej a prepychovej inaugurácii princa Charlesa ako kráľa Karola III sa stalo niečo, čo v záplave farieb, svetových celebrít a dám v róbach na spôsob „ktorá ktorú tromfne“, mnohým uniklo. Nový kráľ Spojeného kráľovstva a formálne tiež napr. hlava Kanady, Austrálie či Nového Zélandu vyriekol tradičný sľub, že bude „obranca viery“.

Ide o jeden z hlavných titulov britských panovníkov, ktorý im udelil pápež (Lev X) už v 16. storočí a odvtedy ho korunované hlavy vyhlasovali od Henricha VIII až po nedávno zosnulú kráľovnú Alžbetu pri jej korunovácii pred 70 rokmi. Tá však tento sľub zložila zrejme naposledy, totiž v jeho tradičnom znení.

Akú vieru chce britský monarcha brániť?

Jedna jediná zmena, jedno jediné slovo ukázalo na to, ako sa britská monarchia, bývalá koloniálna superveľmoc počas tých sedemdesiatich rokov zmenila. To slovo, ktoré sa v sľube panovníkov stáročia nachádzalo, ale teraz ho nový kráľ vypustil, má iba tri spoluhlásky a je to určitý člen THE. Ten vyjadruje jedinečnú kvalitu pridaného podstatného mena a jeho nepopierateľnú konkrétnosť, ako mi to iste potvrdia slovenskí kovaní anglisti.

Zatiaľčo predchádzajúci monarchovia potvrdzovali, že sú Defenders of the Faith, nový sľub predstavuje jazykový puč. Karol III už bude iba Defender of Faith, nie ochranca kresťanskej viery, čo sa rozumelo samo sebou. V jednotnom čísle by sa možno patrilo pridať neurčitý člen „a“, čo by znamenalo ochranca akejkoľvek viery. V množnom čísle absencia určitého členu zastupuje ten neurčitý, ktorý angličtina v pluráli nemá, a ak je to nutné, nahradzuje ho neurčitými zámenami, napr. any alebo some. Keďže angličtina sa na Slovensku vyučuje už od základnej školy, každý stredoškolský študentský talent tento rozdiel dobre vníma.

Problémy s THE v diplomatickej angličtine

Ak pôjdeme do nedávnej minulosti a vlastne aj do horúcej súčasnosti, narazíme napr. na interpretáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN týkajúcej sa získania (dobytia, obsadenia, oslobodenia?) židovských (arabských?) území v historickej Palestíne. Bezpečnostná rada sa mesiace (čo je bezprecedentne dlho) borila s jediným problémom. Arabské krajiny a ich spojenec Sovietsky zväz trvali na tom, aby v rezolúcii 242 figurovala veta, že Izrael sa má stiahnuť z okupovaných (sporných?) území. Americké zastúpenie v Rade však bojovalo o jedno slovo: THE. Má sa Izrael stiahnuť z THE occupied territories alebo z occupied territories? Nakoniec sa po preťahovaní lanom zrodil kompromis. Územia (oslobodené, dobyté?) v držaní Izraelčanov nebudú „sporné“, ale „okupované“, lenže určitý člen (THE, alebo zámeno ALL) chýbal a v Rade sa presadil text bez určitého členu.

Kráľ Karol III a kráľovná manželka po korunovácii. Zdroj FOTO: FB King Charles III

To Izraelu stačí na to, aby tvrdil, že rezolúciu Rady spĺňa, stiahol sa predsa zo Sinaja, rezolúcia nehovorí o tom, že by mal odísť zo všetkých, bližšie konkretizovaných THE území, nehovoriac o Jeruzaleme. Arabi sa odvolávajú napr. na francúzske znenie kontroverznej vety (des territories occupés), ale anglický text má medzi všetkými šiestimi úradnými jazykmi OSN prvoradú platnosť.

Viera – neviera, biblia – nebiblia

Napriek absencii určitého člena, čo zrejme zosnoval arcibiskup z Canterbury, nový kráľ položil pri sľube ruku na kresťanskú bibliu (Holy Bible) a nedávno zvolený ministerský predseda Británie Rishi Sunak, ktorý sa verejne deklaruje ako „Hind“ – čiže hinduista (moslimských Britov tým veru nepotešil), nemal problém prečítať vo Westminster Abbey pri korunovácii biblický verš z epištoly svätého Pavla ku Kološanom.

Teraz si môže každý položiť dve otázky: Mení sa Británia? To jednoznačne áno. A potom tú druhú: Mení slovo svet, alebo je to naopak? Zvonka to vyzerá aj-aj.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 261