15 rokov Slovenska v Schengene. Čo nám vlastne tento európsky projekt dáva?

Schengenský priestor je pilier európskeho projektu. Ešte v roku 1995 boli zrušené hraničné kontroly medzi členmi, občania Európskej únie tak začali cítiť slobodu pohybu.

Názov je odvodený od dediny Schengen na juhu Luxemburska pri hraniciach Nemecka a Francúzska. Práve krajiny Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko boli signatármi ohraničenia Schengenského priestoru.

Dnes priestor tvorí 26 krajín, pričom 22 z nich sú priamo členmi Európskej únie. Medzi nečlenské krajiny patrí Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Situácia je i z opačného pohľadu – päť členských krajín nie je v Schengenskom priestore. Ide o Írsko uplatňujúce si výnimku, Cyprus, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko, pričom v budúcnosti tieto krajiny súčasťou Schengenského priestoru majú byť. Najbližšie, od 1. januára 2023, bude súčasťou i Chorvátsko, pričom výhody Schengenského priestoru tak mnohí Slováci, ktorí radi dovolenkujú v tejto krajine, pocítia výrazne.

Slovensko vstúpilo so schengenu pred 15. rokmi – 21. decembra 2007. Vstúpili sme spolu s Českom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom.

Všetci občania Európskej únie môžu v inom štáte žiť tri mesiace ako turisti s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom. Ak chcú v inom štáte pracovať, musia sa nahlásiť tamojším úradom. Schengenský priestor ale garantuje rovnaké zaobchádzanie ako v domácej krajine, pričom študenti i firmy sa môžu v inom štáte uplatniť za rovnakých podmienok.

Obnovenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach by predstavovalo výdavky v miliardách. Navyše by to skomplikovalo život takmer 2 miliónom ľudí, ktorí každý deň dochádzajú za prácou cez hranice.

Denne prejde vnútornými hranicami Európskej únie 3,5 milióna ľudí, pričom na prekročenie hraníc nie je potrebné vôbec nič.

Schengenské pravidlá rušia kontroly na vnútorných hraniciach a harmonizujú a posilňujú ochranu vonkajších hraníc. Keď sa ľudia nachádzajú vnútri schengenského priestoru, môžu cestovať z jedného členského štátu do druhého bez toho, aby boli podrobení hraničným kontrolám. Štáty však môžu (a do určitej miery aj musia) naďalej vykonávať policajné opatrenia na kontrolu osôb na svojom území. A to i na vnútorných hraniciach alebo v ich blízkosti, pokiaľ je to nutné pre zaistenie bezpečnosti a verejného poriadku.

Súčasťou schengenského „acquis“ je aj spoločná vízová politika pre krátkodobé pobyty občanov tretích krajín. Prostredníctvom policajnej a súdnej spolupráce pomáha členským štátom spojiť sily v boji proti trestnej činnosti.

Na pátranie po osobách a veciach slúži Schengenský informačný systém (SIS).

Fungovanie schengenských pravidiel ovplyvnilo zvýšenie migračných tokov do Európskej únie v roku 2015 a zvýšené bezpečnostné obavy vrátane teroristických aktivít a závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, čo viedlo k opätovnému zavedeniu hraničných kontrol vo viacerých členských štátoch. Vypuknutie Covid-19 v roku 2020 tiež prinútilo niekoľko krajín EÚ, aby v snahe kontrolovať šírenie vírusu obnovili kontroly na vnútorných hraniciach.

Parlament opakovane kritizoval pokračovanie kontrol na vnútorných hraniciach Schengenského priestoru a chce ich povoliť len ako krajné opatrenie. V uznesení o koordinovanom postupe Európskej únie v boji proti pandémii, ktoré bolo prijaté v apríli 2020, parlament vyzval členské štáty, aby pri zavádzaní a predlžovaní kontrol na vnútorných hraniciach prijímali len nevyhnutné a primerané opatrenia, pričom zdôraznil potrebu návratu k plne funkčnému Schengenskému priestoru.

V decembri 2021 Európska komisia navrhla aktualizáciu pravidiel, ktorými sa riadi schengenský priestor, s cieľom zabezpečiť, aby opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach zostalo krajným opatrením, a namiesto toho podporiť využívanie alternatívnych opatrení, ako sú cielené policajné kontroly a posilnená policajná spolupráca.

Európsky parlament na návrhu pracuje. Poslanci Európskeho parlamentu sa pri viacerých príležitostiach vyslovili proti častému obnovovaniu kontrol, ktoré bráni voľnému pohybu osôb v rámci EÚ.

Riadenie migrácie a bezpečnosti vonkajších hraníc je pre Európu výzvou.

V roku 2015 bolo na vonkajších hraniciach EÚ zistených až 1,83 milióna nelegálnych prekročení. Hoci tento počet klesol na približne 200 000 v roku 2021, EÚ sa snaží posilniť kontroly na vonkajších hraniciach a efektívnejšie riešiť žiadosti o azyl.

Tieto výzvy vyvolali značný vývoj v politike riadenia hraníc. Patrí sem napríklad vytvorenie nástrojov a agentúr, ako je Schengenský informačný systém, vízový informačný systém, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) alebo systém registrácie vstupu a výstupu na vonkajších hraniciach schengenského priestoru.

V uznesení prijatom v júli 2021 parlament schválil obnovený rozpočet Azylového, migračného a integračného fondu (AMIF) na roky 2021 – 2027, ktorý bol zvýšený na 9,88 miliardy EUR. Fond prispieva k posilneniu spoločnej azylovej politiky, rozvoju legálnej migrácie v súlade s potrebami členských štátov, podpore integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a boj proti nelegálnej migrácii. Slúži aj na to, aby členské štáty presadzovali spravodlivejšie rozdelenie zodpovednosti za prijímanie utečencov a žiadateľov o azyl.

Fond úzko spolupracuje s novým Fondom pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a zameriava sa na boj proti cezhraničným hrozbám, ako je terorizmus, organizovaný zločin a počítačová kriminalita. Parlament v júli 2021 schválil aj ISF s rozpočtom 1,9 miliardy EUR.

Cestujúci, ktorí nepotrebujú víza, budú v budúcnosti pred príchodom do EÚ preverovaní prostredníctvom Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) s cieľom odhaliť zločincov, teroristov alebo kohokoľvek iného, kto predstavuje riziko, ešte pred ich príchodom do EÚ. Tieto kontroly by sa mohli začať už v roku 2023.

Poslanci okrem toho schválili plány na posilnenie stálej pohraničnej a pobrežnej stráže EÚ, ktorá by do roku 2027 mala mať 10 000 príslušníkov pohraničnej stráže s cieľom zvýšiť bezpečnosť Európy.

2 138