Zabudnite na pušky, samopaly a guľomety. Hitom týchto dní sú drony, rakety a taktika s prívlastkom „hybridná vojna“

Vojny sú zúfalými činmi ľudí. Filozofi, politici, humanisti aj senzibili ich odsudzujú ako nemorálne, realisti ich vidia ako tú najkrajnejšiu možnosť pre riešenie neriešiteľných otázok zla. Vojny nás však sprevádzali od vzniku sveta a spravidla ich vyhrávali tí, ktorí mali lepšie zbrane a k tomu idealistickú motiváciu.

Nič tak ľahko nemení svet ako vojna, potvrdí vám každý vojenský historik. Už preto, že po každej vojne nastáva očista a svet si povie „už nikdy viac“, „teraz už len večný mier“ a iné podobné výroky.

Ako zastaviť armády Lenina, Hitlera a japonských militaristov?

Sovietske, nemecké a japonské vojská sa v moderných dejinách podarilo zastaviť, ale za cenu obrovského utrpenia Poliakov na Visle, Sovietov v Leningrade alebo Američanov v Pacifiku. O utrpení Nemcov, Číňanov a iných ani nehovorím. A svet si potom, ako vždy predtým, povedal, že stačilo, že „už nikdy viac“! Založil si k tomuto účelu aj svetové organizácie, ktoré pri ochrane mieru žalostne zlyhali. OSN je jedna z nich.

O osude vojen, víťazov a porazených rozhoduje vôľa a zbrane. Dnes na Ukrajine prevaha zbraní Rusku nestačí. Rusom chýba morálka a ich vojne nepomáha ani moskovský patriarcha, nech sa snaží ako chce.

Hlad po zbraniach

Ukrajina ich potrebuje a bez nich by dnes nemala už ani Užhorod. Západ však s dodávkami moderných typov váha, nechce riskovať celosvetový konflikt. Aj to málo však Ukrajine zatiaľ pomohlo. Stále sú v hre tie najstaršie aj modernejšie zbrane. Preč sú kamene, meče, kyjaky, oštepy, luky a šípy, kuše, nože, bumerangy, pištole, pušky a revolvery, odzváňa pechotným zbraniam, tzv, ľahkým ručným zbraniam vôbec, aj novodobej vojenskej technike, ktorá pomáhala vyhrávať vojny v nedávnej minulosti. Ako aj námorníctvu, delostrelectvu, tankom, letectvu, pechote všeobecne, dokonca aj lietadlovým lodiam a ponorkám. Zabudnite aj na karabíny, opakovacie pušky, samopaly, guľomety. Hitom týchto dní sú drony, rakety a taktika, ktorú označujeme ako „hybridnú vojnu“.

Jediné, čo nadšencov aj odporcov vojen udržiava pri živote, sú zbrane hromadného ničenia, v skratke ZHN.

Ukrajina by si pri obrane svojho teritória s pechotnými zbraňami príliš nepomohla. Samopaly, guľomety a dokonca mínomety prežili. To, čo tejto krajine umožnilo ukázať ruskému neokolonializmu limity expanzie, sú raketomety (dnes už povestné himarsy – akronym pre High Mobility Rocket System) , húfnice a vôbec salvové raketomety na kolieskových podvozkoch. Vlastne taká supermoderná verzia slávnych sovietskych kaťuší. Himarsy sú určené na likvidáciu delostrelectva, systémov protivzdušnej obrany, muničných skladov, obrnených vozidiel a nákladných áut. Samozrejme pritom ničia aj živé vojenské sily na obsadených ukrajinských územiach.

Úbohosť podpory Západu

Podľa doterajších informácií USA dodalo Ukrajinskej republike 8 (slovom osem) kusov týchto raketometov a vraj plánujú poslať ešte 4 (slovom štyri)! Takže s pomocou sa veľmi nepretrhli a to sú garantom Budapeštianskeho memoranda, v ktorom sa Kremeľ zaviazal, že bude rešpektovať existujúce ukrajinské hranice. O podpore krajín EÚ Ukrajine je lepšie múdro mlčať. Avšak, Slovensku patrí čestná pochvala. Aj keď bude v zime mrznúť. No, žiaden strach, až také zlé to zase nebude.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik. Autor je bývalým poradcom ministra obrany SR.