Tomáš vyrastal v detskom domove, kde sníval svoj tajný sen. Dnes je z neho úspešný tanečník

S Tomášom sa osud nemaznal, no jeho odvaha a sila ho posúvala vpred. Hoci materinskú lásku nepoznal, v detskom domove bol obľúbený a vychovávatelia sa mu snažili vynahradiť všetko, o čo bol ukrátený. Zlom nastal vo chvíli, keď nastúpil do pestúnskej rodiny, ktorá mu zmenila život. 

Tomáš Laci pochádza z Prešova. V detstve bol vychovávaný v detskom domove Svätého Nikolaja v Medzilaborciach. „Život v domove bol dobrý, starali sa o mňa, mal som dobrú výchovu, dokonca aj čo sa týka vzdelania. Som im za to veľmi vďačný. Mal som o všetko postarané, to bolo pre mňa dôležité. Akurát čo som nepoznal, tak to bola materinská láska. Ale som vďačný za všetko, pretože keby som bol doma u biologických rodičov, tak neviem, čo by bolo so mnou dnes,“ úprimne priznáva Tomáš.

Odmalička rád tancoval. „V domove sme mali veľakrát vystúpenia, nacvičovali sme veľmi veľa. A mne to išlo, dá sa povedať, už ako malému chlapcovi dobre,“ spomína si Tomáš, u ktorého sa talent čoraz viac prehlboval, až začal snívať o tom, že sa stane tanečníkom. Špeciálne sa chcel venovať baletu. „Balet je veľmi krásny, ale veľmi náročný štýl tanca. Je to drina, ale ja sa pri ňom výborne odreagujem a je to to, čo milujem,“ vraví.

Časom sa Tomáš dostal do pestúnskej rodiny v Bratislave, k panej, na ktorú rád a s láskou spomína. Svoju adoptívnu mamu volá teta a netají, že mu k srdcu mimoriadne prirástla. Najmä mu pomohla splnil si sen o baletnom tanci. „Keby som tetu nespoznal, neviem, či by som sa dostal na nejakú školu, za všetko vďačím jej,“ vraví Tomáš, ktorý vyštudoval tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave.

V súčasnosti má Tomáš 25 rokov a pôsobí ako baletný tanečník v Štátnej opere v Banskej Bystrici. „Za veľmi veľa vďačím svojej milovanej tete, ktorá ma naučila v podstate všetko – ako sa mám správať, že si musím vážiť ľudí, poďakovať, poprosiť… Naučila ma byť dobrým človekom a nikdy jej to nezabudnem,“ otvorene vraví mladý tanečník, ktorý je na seba veľmi hrdý. Je vďačný za to, že má prácu, že nemusí byť odkázaný na pomoc iných. Aj keď počas protipandemických opatrení to v divadle nemali ľahké. „Ako všetkých, aj nás zasiahla pandémia a museli byť v čase lokdownu doma, čiže vystúpenia sme nemali žiadne. Na druhej strane, príjem sme mali, síce nižší, ale mali sme,“ dodáva.

Prevažnú časť dňa trávi Tomáš na tanečných tréningoch. Okrem tanca sa však venuje aj spevu. Keď má chvíľu voľna, rád sa stretne s priateľmi, ktorí sú mu oporou v ťažkých chvíľach.