Dnes má meniny: Cecília
V piatok sa v poľskom meste Strachocina oficiálne otvoril plynovod, ktorý prepája Poľsko a Slovensko. “Plynovod nám poskytuje nový pocit slobody. Máme alternatívu, ktorá nebude závislá od Ruska. Vďaka tomuto plynovodu bude môcť tiecť nórsky plyn aj skvapalnený plyn z poľských prístavov,” vyhlásil Heger na otvorení.
Prepravcom plynu je Eustream. Spustenie riadnej prevádzky je naplánované na október. “Jeho včasné dokončenie je dôležitým signálom pred blížiacou sa sezónou vykurovania, nakoľko nám otvára možnosti zásobovania našich trhov,” uviedol riaditeľ spoločnosti Eustream, Rastislav Ňukovič. Realizácia sa podarila aj vďaka podpore súkromníka i štátneho akcionára spoločnosti.
Pripojením na poľskú sieť môže Slovensko využívať celý globálny LNG systém. Prepojenie plynových systémov Slovenska a Poľska je jeden z najväčších projektov energetickej infraštruktúry na Slovensku. Tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských spojení v strednej i východnej Európe. “Ide o výnimočne strategickú investíciu. Plynovod medzi severom a juhom posilní energetickú bezpečnosť nielen našich krajín,” spresnil Mateusz Morawiecki, poľský premiér s tým, že okrem dostupnosti plynu tu zohráva dôležitú úlohu aj cena, ktorú nám aktuálne diktuje Rusko.
Poľský premiér označil prepojenie za „plynovod mieru“ a zároveň kritizoval energetickú politiku Nemecka.
Najmä výstavbu baltského plynovodu Nord Stream 1 a 2, ktorá zvýšila závislosť Európy od Ruska. Poľsko už dlhodobo upozorňovalo na riziká spojené s touto závislosťou. V posledných piatich rokoch sa mu vybudovaním prepojení s Nórskom či LNG terminálu podarilo od ruského plynu bez ekonomických strát odpojiť.
Kapacita plynovodu je 5 miliárd metrov kubických plynu ročne, to sa rovná celoročnej spotrebe Slovenska.
Smerom do Poľska je navyše možný export ešte o niečo viac. Výrazne sa tak prispeje k nezávislosti na ruskom plyne, aktuálne naša závislosť je 85 percent. Slovensko aktuálne má plynovodné prepojenie so všetkými susednými krajinami.
Plynovod je súčasťou projektu Baltic Pipe spájajúci Nórsko s Poľskom. Smeruje zo severozápadného na juhovýchodné Poľsko a pokračovať bude okrem Slovenska aj do Rakúska, Maďarska, Rumunska a na Ukrajinu.
Jeho dĺžka je zhruba 164 kilometrov, poľská časť má trocha viac ako 61. Na Slovensku je dlhý 103 kilometrov od štátnej hranice s Poľskom až po stanicu Veľké Kapušany. Slovensko-poľský plynovod je už dimenzovaný aj na prepravu zemného plynu s prímesou vodíka, keďže slovenský prepravca spoločnosť Eustream sa pridal k paneurópskej iniciatíve European Hydrogen Backbone.
Výstavba sa začala ešte v roku 2018, pričom mal byť dokončený v roku 2021. Komplikácie nastali pri pandémii a nedostatku materiálov. Predpokladané náklady na slovenskú časť boli 142 miliónov, 55 miliónov išlo z grantu Európskej únie.