Úroda je nadpriemerná, no ceny energií tiež. V porovnaní so zahraničnými krajinami, kde sú dotácie ovocinárov oveľa vyššie, sa slovenské jablká stávajú nepredajnými.
“Vyzerá to tak, že tisíc ton jabĺk zostane na stromoch, lebo si ich nemôžeme dovoliť dať do skladov, oberať ich asi nebudeme, lebo ani spracovatelia neakceptujú zvýšenú cenu za jablká a rozmýšľajú tiež, či spustia linky na spracovanie jabĺk,” uviedol pestovateľ z Dvorov nad Žitavou.
Minulý rok platili v sadoch za elektrinu na chladení štyroch stupňov Celzia 5-tisíc eur mesačne. Dnes by to bolo v prepočte 50-tisíc!
V obchodoch sa aktuálne predáva kilo jabĺk za 1,50 eura. Ak by chceli pokryť cenu za energie, predávať by museli za tri eurá. A každý jeden Slovák by musel zjesť desať kíl.
Ročná produkcia na Slovensku je 35-tisíc ton. Ceny pri samozberoch sú oveľa výhodnejšie ako v predajniach. Aj preto sa dnes sady čoraz viac otvárajú návštevníkom. Tento rok je vo Dvoroch nad Žitavou cena za kilogram jabĺk 0,60 eura. Navyše každý, kto si nazbiera aspoň dvadsať kíl, dostane ďalších päť zadarmo.
V aktuálnych podmienkach inflácie dokonca ovocinári zvažujú likvidáciu. “Budeme likvidovať zrejme 25-tisíc hektárov. To je 50 % výmery. Ak potrebujeme platiť mzdy a energie, iná možnosť neostáva,” dodáva ovocinár.
Samozber ovocia je na Slovensku stále viac obľúbenou aktivitou.
“Prišli sme z malej dedinky pri Rožňave, zhruba 130 kilometrov, aby sme si natrhali broskyne. Chceme robiť džem, zavariť ich a tiež na jedenie hneď,” rozpráva návštevníčka Mária, ktorá prišla do sadov v Sedliskách spolu s deťmi. Tie okrem prázdninovej činnosti potešila aj sladkosť tunajších broskýň. Napriek tomu, že sú oproti obvyklej veľkosti o čosi menšie, ich sladkej chuti to neubralo.
“Posledné dva roky máme naozaj peknú úrodu,” vysvetľuje pestovateľ Pavol Vagaský. Aj keď sa ľudia musia vyzbrojiť dávkou trpezlivosti pri váhe, ktorú jedna pracovníčka veľmi s úsmevom na tvári nezvláda, ceny oproti minulému roku nemenili.
“Keďže máme viac plodov, vieme si to kompenzovať,” dodáva Vagaský. Vo Dvoroch nad Žitavou sa tento rok broskýň rovnako urodilo viac. Na ploche 6,5 ha minulý rok dopestovali 40 ton, teraz očakávajú 80-90 ton.
Úrodu zachránili aj pred mrazmi a dopomohli jej včelami, ktoré vypustili opeľovať. Pomáha tiež kvapková závlaha, ktorá stromy nezmočí, ale nonstop osviežuje.
“Dokáže kompenzovať deficit vody, ale nedokáže kompenzovať vysoké teploty, Vidíme, že dlhodobo sa bez závlahy nedá fungovať, ten strom síce prežije, ale bude problém s množstvom úrody,” vysvetľuje Jakub Mankovecký zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Za kilogram broskýň tu ľudia pri samozbere zaplatia 1,10 eura. Oproti obchodu, kde sa cena za kilogram pohybuje na úrovni 2,50 eura, je to oveľa výhodnejšie.
Vo veľkom tiež ľudia obsádzajú kríky malín a väčší záujem je aj o slivky.
“Chceme robiť džem a tiež na bežný konzum, sú naozaj sladké. A lepšie je prísť si ich natrhať, vidíme, aké sú a aké chceme, oproti tým v obchode, ktoré stoja raz toľko a nie sú také sladké, tak si ešte aj užijeme čerstvý vzduch a príjemné počasie,” vraví zberač z Prešova.
Stromy so slivkami sa pod ťažkou váhou prelamujú a ľudia tak majú zjednodušený zber. Každý rok je totiž o modro-fialové plody, ktoré pomáhajú pri cukrovke, zvyšujú odolnosť voči stresu či posilňujú imunitu, väčší záujem, no sadov ubúda. Aj z toho dôvodu museli sady dvihnúť ceny o zhruba 20 percent.