Farmári zo Zemplína čelia ďalšiemu problému. Dôvodom je ukrajinské obilie. To vykupujú tunajšie sýpky aj napriek tomu, že je určené na tranzit do tretích krajín.
“Všetci nakupujú dovezené obilie, aj keď sa tvária, že nie. Sto kamiónov denne príde. Všetky sýpky sú zrazu plné, nikto nevykupuje. Farmárom na Zemplíne ostávajú iba oči pre plač. Aj keď farmár spraví žatvu, aj to málo, čo má, nemá komu dať. A už vôbec nie za takú cenu ako pred pol rokom – rokom,” opisuje situácia farmár Patrik Magdoško.
“V slovenských mlynoch naozaj skončilo už aj ukrajinské obilie, nejde však zatiaľ o žiadne masívne objemy. Slovensko musí byť tranzitnou krajinou, cez ktorú bude obilie prechádzať a nájde odbyt v krajinách severnej Afriky, kde je najväčší hlad,” potvrdzuje slová farmára Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Ministerstvo pôdohospodárstva pred pár dňami iniciovalo zvýšené kontroly, monitorovanie a odber vzoriek ukrajinského obilia, so zameraním sa na kontrolu zvyškov pesticídov a rádiologické vyšetrenia. Tiež podporilo myšlienku koridorov na prevoz obilia do tretích krajín.
“Dôležitou správou pre slovenského spotrebiteľa je vyjadrenie slovenských mlynárov a pekárov, ktorí si vysoko cenia bezpečnosť a kvalitu svojich výrobkov, ktorú garantujú svojim odberateľom a spotrebiteľom a o spracovaní ukrajinskej pšenice vôbec neuvažujú. Individuálne prípady, keď sa do mlynov nakúpila pšenica z Ukrajiny, budú prehodnotené v rámci kontrolných postupov orgánov úradnej kontroly,” informuje hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Andrej Wallner.
Ukrajinské obilie tiež môže predstavovať zdravotné riziko, nakoľko nemusí spĺňať požiadavky na bezpečnosť a kvalitu platných v Európskej únii.
“Našim poľnohospodárom neostáva teda nič iné, len veriť, že príslušné orgány skontrolujú všetky kamióny, ktoré na Slovensko dovezú toto obilie. Zároveň veríme, že štát príde aj s riešením toho, ako dosiahnuť, aby obilie cez naše územie len prechádzalo,” dodáva Korpáš.
Expertná skupina sa opäť stretne na prelome augusta a septembra, kedy by mali byť známe výstupy z kontrol Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Farmári navyše neobdržali ani 150 miliónov eur, ktoré sa požadovali z plánu obnovy na vodozádržné opatrenia.
V čase extrémneho sucha je kukurica o polovicu nižšia, polia a lúky spálené a nafta dosahuje historické maximá.
“Keď sa rýchlo vláda nespamätá a nepodá rýchlo pomocnú ruku, neviem, či bude mať zmysel niečo na ďalší rok robiť. Dať 25-tisíc do výsadby a mať z toho nulu… Kto to bude robiť?! Musíme z niečoho aj žiť. Momentálne keď vyjdeme s 25-30 percentnou stratou, budeme radi,” uzatvára farmár Magdoško.
Videoreportáž si môžete pozrieť TU.