Joga je ako hudba. Rytmus tela, melódia ducha a harmónia duše vytvárajú symfóniu. Je to svetlo, ktoré keď raz svieti, nikdy nezhasne. Čím lepšie cvičíte, tým jasnejšie je svetlo, vie to aj Ivana Latáková, lektorka jogy a sprievodkyňa ženským svetom, ktorá nám v rozhovore priblížila nielen význam či cieľ, ale i a samotné čaro jogy.
Ivanka, venujete sa joge, prečo práve táto oblasť?
Áno, mám to šťastie, že môžem pomáhať ľuďom aj prostredníctvom jogy. Mne osobne joga pomohla po fyzickej, mentálnej, ale i duševnej stránke. Vďaka vlastnej skúsenosti som sa rozhodla jej čaro posúvať ďalej a sprevádzať ľudí na ich ceste návratu k sebe samotným. Byť učiteľkou jogy je obohacujúca cesta. Či už pre mňa samotnú a verím, že aj pre ostatných, ktorí s ňou prídu do kontaktu.
Momentálne sa viac venujem hormonálnej joge, joge pre tehotné a popôrodnej joge, vedomému spomaleniu až zastaveniu, relaxačným technikám, meditáciám a podpore ženskosti. Avšak, aby bolo všetko v rovnováhe, vediem aj hodiny power jogy a hatha jogy.
Odkiaľ vlastne joga pochádza?
Keď sa pustíme do hlbšieho skúmania vývoja jogy, zistíme, že už tu sa učíme prijímať „nedokonalosť“ a brať udalosti s nadhľadom, pretože časové ohraničenia sú odhadované a vo viacerých literatúrach uvádzané inak. Niektorí predstavitelia sú spomínaní, ale chýba zdroj o ich existencii. Jedno je však isté, zemepisne je kolískou jogy India.
Čo to vlastne joga je a aké druhy jogy poznáme?
Názov „joga“ pochádza zo sanskritu, je odvodený od slova „yuj“ (judž) a znamená „zjednotenie, splynutie, spojenie“. Čoho? Individuálneho vedomia človeka (Ja) s univerzálnym bytím (To). Pre mňa je najvýstižnejším vyjadrením, že joga je cesta, cesta odkrývania rôznych emócií a ich zdrojov, hľadania pokoja, čistoty a spokojnosti, liečenia tela a duše, harmónie, rovnováhy a života ako takého. Stačí veriť a nechať sa unášať za hranice zmyslového a rozumového vnímania. Byť tu a teraz – nachádzať šťastie a silu prítomného okamihu.
Keď to človeku práve nejde, môže sa oprieť o metódy, ktoré joga ponúka. Patria medzi ne etické princípy predstavujúce „jogové desatoro“ smerom k sebe a okoliu, rôzne pozície tela (ásany), práca s dychom a energiou (pránájáma), metódy k ovládaniu zmyslov, ku koncentrácii pozornosti, meditácia a iné.
Vzhľadom na rôzne potreby a povahu človeka sa vyvinulo viacero druhov jogy. U nás v západnom svete sú najznámejšími a spomeniem naozaj len niektoré: power yoga, hatha yoga, yin yoga, ashtanga yoga, acroyoga, hot yoga alebo gravid yoga. Čoraz viac sa venuje pozornosť aj ďalším druhom ako je kundalini, hormonálna či tvárová joga.
Aký je medzi týmito druhmi jogy rozdiel?
Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sú v zameraní, v tempe cvičenia, v rôznorodosti zostáv, v náročnosti, ale aj v počte cvičiacich alebo v podmienkach cvičenia. Samozrejmosťou je, že sa ku všetkému pridá osobnosť učiteľa, ktorý hodinu tvorí a vedie. Každý si nájde tú svoju jogu, zámer a smer, ktoré mu vyhovujú.
Čo je cieľom jogy?
Cez sebapoznanie odkrývame svoju podstatu, spoznávame skutočný svet a bytie v jeho čistej podobe, bez nánosov našich predstáv o ňom. Všetko pramení z poznania, ktoré je cieľom jogy. Na ceste za poznaním, resp. za šťastím, ako sa bežne hovorí, bývajú najväčšou prekážkou práve ľudia samotní. Svojím myslením, konaním či očakávaniami od života a subjektívnym vnímaním bránia svojmu šťastiu a poznaniu.
V čom môže joga pomôcť nášmu zdraviu a v čom všetkom je ešte prospešná?
Joga je prospešná pre naše telo, myseľ a dušu. Udržiava telo zdravé, pružné a silné navonok aj zvnútra. Zlepšuje kondíciu a zároveň utišuje myseľ. Pomáha nám uvedomiť si a lepšie pochopiť naše prežívanie, pocity, udalosti v živote a reakcie na ne. Prináša vnútorný pokoj, nový pohľad na život a mnoho ďalších benefitov.
Pre koho je joga vhodná a prečo? Kedy by ste ju odporúčali zaradiť do života, čo nám môže dať?
Pre všetkých a kedykoľvek a kdekoľvek. Joga zlepšuje kvalitu života bez ohľadu na vek a čas. Kto by nechcel život v rovnováhe? Joga dá každému presne to, čo potrebuje a čo si vnútorne želá. Aj keď sme si pôvodne mysleli, že chceme niečo iné.
Joga má množstvo polôh/pozícií, aké sú tie základné a na čo slúžia?
Prvou pozíciou, ktorá sa v joge objavila, bol sed využívaný pre meditáciu. Ostatné pozície vznikali a pridávali sa postupne, aby pripravili telo práve na sedenie trvajúce aj niekoľko hodín. Spomeniem základné pozície, ktoré poznáme všetci z hodín telesnej výchovy: mačka, resp. mačací chrbát, sviečka, mostík alebo strom a pozície, ktoré pozná každý, kto aspoň raz rozložil yogamatku. Sú to hore a dole pozerajúci pes, bojovník či doska. Kedykoľvek počas cvičenia si doprajeme relaxačnú pozíciu dieťaťa (balasanu) a ideálne na konci hodiny ľah na chrbte (savasanu). Vraví sa, že bez nej akoby sme prax ani nemali. Tak ako potrebujeme pohyb, aktivitu, tak potrebujeme aj oddych a pasivitu, aby si telo spracovalo a uložilo informácie z praxe.
Počas štúdia jogy mnou silno zarezonovala veta, na ktorú nikdy nezabudnem a vlastne sa ňou aj riadim v rámci učenia jogy: „Nepoužívame telo, aby sme sa dostali do ásany, ale používame ásany, aby sme sa dostali do tela.“ Každá pozícia má svoj význam fyzický aj duchovný a má 2 vlastnosti, a to pevnosť a pružnosť. Ak nájdeme balans medzi nimi dvoma, vydržíme byť v pozícií koľko len chceme a zvládneme.