Dnes má meniny: Cecília
V nedeľu 23. apríla sa vo Francúzsku uskutočnili prezidentské voľby. O miesto v Elyzejskom paláci sa uchádzal doterajší liberálny Emmanuel Macron, ktorý sa inak opiera o stredové politické hnutie En Marche! (Na pochod!), aj keď tvrdil, že v prezidentských voľbách kandiduje ako nezávislý a Marine Le Penová z Rassemblement national (Národného združenia).
Le Penovú považujú v EÚ za extrémistickú a euroskeptickú političku, takže jej v Bruseli veľmi nefandili. Z prvého kola prezidentských volieb však z 12 kandidátov postúpili podľa očakávania práve Macron a Le Penová.
Volebné výsledky
Výsledky volieb v druhom kole podľa očakávaní dopadli lepšie pre Macrona, za ktorého hlasovalo 58,5 % voličov, za Le Penovú 41,6 %. V jej volebnom štábe sa, mimochodom, objavil český politik Tomio Okamura, ktorý doma patrí k popredným euroskeptikom a tiež ho tam označujú za extrémistu. Ibaže tak vysoký počet predvolebné prieskumy pre Le Penovú nepredpovedali. V minulých prezidentských voľbách v roku 2017 získala totiž iba 34 % hlasov, takže jej združenie je jednoznačne na vzostupe. Macron naopak oproti roku 2017 niekoľko percent stratil. Volebná účasť bola 72 %.
Postoj k EÚ a Rusku a ďalší vývoj
Ako sa zhodujú v komentároch skôr občiansky liberálny denník Le Monde, ľavicová Liberatión a pravicový Le Figaro, Macron nie je vo Francúzsku veľmi obľúbený. Francúzi navyše len neradi a zriedka volia svojich prezidentov do druhého volebného obdobia. Za svoje víťazstvo vďačí aj tomu, že proti nemu stála pravicová extrémistka, ktorá má navyše dobrý vzťah k ruskému prezidentovi Putinovi a je obviňovaná, že si od neho nechala spolufinancovať kampaň. Jej víťazstvo by nepochybne malo vplyv na iné členské krajiny v EÚ, ktoré by mohli nútiť Ukrajinu ku kapitulantsvu a v Európe rozdúchať silné “exitové” nálady. To by Bruselu spôsobovalo problémy, odchod Británie EÚ len ťažko predýchala.
Macron bol spočiatku v kritike Ruska skôr zdržanlivý, ale po informáciách o správaní sa ruských vojakov a televíznych záberoch z rozbombardovaných ukrajinských miest, ako aj o miliónoch utečencov, ktoré Francúzov šokovali, Macron začal vystupovať proti invázii na Ukrajine veľmi ostro, čo mu vo voľbách veľmi pomohlo. V prípade víťazstva Le Penovej by sa Francúzsku mohlo ľahko stať to, čo Rakúsku v roku 2000, keď extrémistickú Stranu slobodných Jörga Heidera po parlamentných voľbách prijali do vlády, EÚ proti Rakúsku zaviedlo sankcie politického charakteru a Rakúsko ostalo na nejaký čas v EÚ izolované. S Francúzskom by to asi bolo zložitejšie, po vystúpení Británie udáva spolu s Nemeckom v EÚ rozhodujúci tón.
Le Penová síce uznala porážku, ale ostáva bojovne naladená a sľubuje revanš v parlamentných voľbách, ktoré majú vo Francúzsku prebehnúť v júni. Macron a jeho hnutie bude mať dovtedy čas ukázať, či on a jeho hnutie je schopné začať riešiť kopec problémov, ktoré sa na Francúzsko v minulosti navalili – napr. infláciu, imigráciu, rasový problém.
Protesty proti výsledkom volieb už v pondelok začali vo viacerých mestách, kde sa ľavicové skupiny a “žlté vesty” stretli s políciou. V Paríži boli protesty len ojedinelé. Nezaznel ale ani žiadny veľký jasot z Macronovho víťazstva, mnohí Francúzi ho berú ako menšie zlo.
Ivo Samson, bezpečnostný analytik