Dnes má meniny: Klement
Po útoku Ruska na Ukrajinu sa Fíni a Švédi nemohli hrať na mŕtvych chrobákov. Sú svedkami najväčšieho konfliktu po skončení Druhej svetovej vojny s hrôzami, ktoré prevyšujú aj tie v Bosne v 90-tych rokoch.
Nie je to prvé vojenské dobrodružstvo Ruska v rôznych oblastiach a krajinách, ale všetky sa konali na bezbranné ciele – Podnestersko, Čečensko, Abchádzko, Južné Osetsko, suverénne štáty ako Gruzínsko a Ukrajina, bombardovanie a prítomnosť ruských ozbrojených síl v Sýrii, bratská výpomoc ruských špeciálnych síl ohrozenému proruskému režimu v Kazachstane. Trochu veľké sústo pre jednu rozkladajúcu sa veľmoc.
Prečo ZSSR, resp. Rusko nikdy nenašlo odvahu zaútočiť na jednu jedinú členskú krajinu NATO?
Všetky vyššie uvedené krajiny majú jedno spoločné: Nie sú členmi Severoatlantickej aliancie, ktorú jej pôvodná “dvanástka” založila v roku 1949 práve preto, aby ich uistili, že na územie ich štátov už nikdy nezaútočí Nemecko (od r. 1954 členom Aliancie) a Sovietsky zväz si na nich netrúfne. ZSSR by v čase svojho rozmachu v 50. a 60. rokoch 20. storočia možno s veľkou chuťou prišlo oslobodiť západonemeckú robotnícku triedu, alebo zaútočil na nejakú krajinu NATO, ale malo smolu. Západné Nemecko už bolo jej členom a útokom na inú krajinu Aliancie by Sovieti vyvolali celosvetový konflikt, v lepšom prípade konvenčný, v ktorom mali málo šancí uspieť. Ak by prišlo na jadrový stret, neuspel by nikto, čo Sovieti pochopili v r. 1962 na Kube, keď im prezident J. F. Kennedy nedal na výber – practe sa von so svojimi raketkami, inak bude vojna.
N. S. Chruščov sa pratal aj s raketkami a vojna nebola. Onedlho mu túto vlastizradu súdruhovia dodatočne zrátali a zvrhli ho. Monsterproces sa však nekonal, nechali ho v kľude dodýchať.
Súčasný ruský prezident je si dobre vedomý, že ak to na Ukrajine neuhrá, čaká ho zrejme podobný osud. Musí z Ukrajiny priniesť aspoň bronz z Donbasu, Luhanska a Odesy, ak nie zlatý skalp z Kyjeva. Inak doslúžil.
Čo na to Severania
Dva severské štáty ako Dánsko a Nórsko sú zakladajúcimi členmi NATO a nevyzerá to, že by sa z neho ponáhľali von. Fínsko a Švédsko nie, lebo nie sú jeho členmi. Naopak, prepadnutie Ukrajiny vojskami Ruskej federácie tieto dve “poloneutrálne” krajiny (ak ste v EÚ, už nemôžete byť neutrálni) viedlo k prehodnoteniu svojich stanovísk. Ohlásili oddelené iniciatívy a deklarovali záujem o vstup do NATO. Švédsko v ňom už je, ibaže neoficiálne. Už dávnejšie americký prezident Bill Clinton pri návšteve Švédska bez problémov vyhlásil, že Švédsko vždy bolo “tajným členom NATO”.
Ale lúčiť sa s doterajšou pozíciou mimo blokov nebude pre Švédsko a Fínsko jednoduché. Švédsko začalo klásť väčší dôraz na obranu, ale privítalo by silnejšie budovanie projektu európskej autonómnej obrany. Fínsko, ktoré bolo v minulosti súčasťou ruskej cárskej ríše, je priamejšie. Táto krajina viedla so Sovietskym zväzom v r. 1939/1940 obrannú vojnu, v ktorej sa Sovietom nepodarilo ovládnuť svoju bývalú kolóniu. Fíni bojovali rovnako zanovito ako dnes Ukrajinci, aj keď Sovieti časť krajiny Fínom ukradli. Po skončení Druhej svetovej vojny Fínsko pristúpilo na špeciálny režim vzťahov s Moskvou: Nebude podporovať protisovietsku politiku, ale ZSSR mu dovolí demokraciu, kapitalizmus a trhové hospodárstvo. Nazývalo sa to finlandizácia. Tá dnes už pre Fínsko ako člena EÚ neplatí. Fínska premiérka Sanna Marinová sa 13. apríla 2022 vyjadrila, že “ruská invázia prinútila Fínsko prehodnotiť našu bezpečnostnú stratégiu” a očakáva rozhodnutie o vstupe Fínska do NATO čoskoro.
Odpoveď Ruska na seba nenechala dlho čakať. Hneď 14. apríla 2022 Dmitrij Medvedev, podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, pohrozil, že v takom prípade Rusko opustí politiku bezjadrových zón pre Baltské more. Či sa Severania nechajú zastrašiť vyhrážkami veľkého suseda, je otázne. Ak by sa Fínsko či Švédsko stali členmi NATO, ruská invázia na Ukrajinu by sa pre Kremeľ stala ešte väčším debaklom ako teraz. Ale nepredbiehajme budúcu realitu…
Ivo Samson, bezpečnostný analytik. Autor je bývalý poradca ministra obrany SR.