Každý jeden z nich má svoj príbeh, svoj osobitý život, no jedna vec ich spája všetkých – krutá vojna, ktorá zúri v domovine. Podľa najnovších údajov OSN stihlo Ukrajinu opustiť už 500-tisíc ľudí. My sme sa porozprávali s rodinou z Ľvova, ktorá našla svoj dočasný domov na juhovýchode Slovenska. Oksana zatiaľ so svojím 4-ročným synom Danielkom o situácii nehovorí, aby mu nespôsobila traumu, povedala mu len toľko, že na Slovensko si prišli oddýchnuť…
Rodina, ktorú sme navštívili, prišla z oblasti Ľvova. Odišli stadiaľ hneď, keď nad nimi začali lietať vojenské lietadlá. Cesta na Slovensko im trvala niekoľko dní. „Prijali nás v jednom dome, tam sme prišli o tretej v noci. Potom prišla druhá žena, ktorá nás zobrala k sebe, tam sme boli noc. A potom sme boli neďaleko odtiaľ dve noci. A teraz sme tu. Budeme tu, pokiaľ to bude možné. Skončí sa vojna, pôjdeme naspäť domov. Tam je syn, dcéra, dvaja vnuci, tam je domov. Tu nás nikto nebude živiť,“ hovorí Ľuba, ktorej syn ostal bojovať na Ukrajine. „Nech Boh dá, aby nebola dlho vojna. Ďakujeme všetkým vám, ktorí nás prijímate. Že máme kde spať, máme čo jesť. Ďakujeme,“ s plačom hovorí.
Na Slovensko prišla s nevestou Oksanou a jej dvoma synmi – pätnásťročným a štvorročným. S mladším o situácii doteraz nehovorili. „Tam sme už nemali svetlo, mladšiemu synovi sme povedali, že sme sem prišli oddychovať. On tomu ešte nerozumie. Povedali sme mu, že zatiaľ budeme tu a potom pôjdeme domov. On sa pýta na domov,“ vysvetľuje Oksana, mama malého Danielka.
Z účtov si prostredníctvom bankomatov vybrali všetky peniaze. Cestou ich zastihlo obmedzenie tankovania – povolených bolo iba 20 litrov paliva na jedno auto. Zvyšné palivo si nechávajú na cestu naspäť.
Dočasný domov našli v obci Koromľa. „Toto tu bolo pripravené ako zariadenie pre seniorov a mali sme ho spustiť niekedy v máji. Všetko tak teraz našlo uplatnenie pre Ukrajincov,“ vraví Silvia Žeňuchová, starostka obce Koromľa, podľa ktorej kapacity dovoľujú ubytovať 30 matiek s deťmi. „Môžu tu byť mesiac, dva mesiace, podľa situácie. Iné strediská, ktoré sú zriadené, alebo tábory, tie sú len na prekonanie jedného-dvoch dní, keď vedia, kde nájdu svoj domov,“ dodala starostka.
Aj vďaka finančným darom mohla obec nakúpiť riad a iné potrebné vybavenie. Snažia sa tak pre utečencov vytvoriť najideálnejšie podmienky, nakoľko zatiaľ nevedno, ako dlho tu budú. „Chcem poďakovať všetkým, ktorí pomáhajú nielen našej obci, ale aj Ukrajincom, ktorí prechádzajú cez hranicu. Tiež organizácii „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“ – od nich sme dostali plný kamión vecí. Tiež prišli ďalšie kamióny, ktoré boli plné potravín, drogérie, šatstva. A vlastne každému, kto sa zapája a takto pomáha, chcem poďakovať,“ dodala.
Reportáž si môžete pozrieť tu: https://www.facebook.com/koco.lukas/videos/687900855569712