Je krásne mať sny, ešte krajšie je tie sny prežiť. Svoje o tom vie aj Ema Klučovská, ktorá odjakživa túžila vidieť svoje postavičky hýbať sa. Dnes je z nej úspešná animátorka, ktorá žije za veľkou mlákou a plní si jeden sen za druhým.
Ema, tvoj príbeh sa začal písať už v útlom detstve, keď si tvoji rodičia všimli tvoj talent na kreslenie. Ja o tebe viem, že si strednú školu skončila v Kalifornii, ako si sa tam dostala?
Do Kalifornie som išla cez agentúru, ktorá zabezpečuje výmenne pobyty. Bývala som v jednočlennej hosťovskej rodine v East Palo Alto, kde som aj dokončila štúdium na strednej škole. Agentúra pôvodne nedokázala zaručiť hosťovskú rodinu v Kalifornii, avšak pokúsili sa spojiť s hlavnou pobočkou v Spojených štátoch a ukázali ma ako zaujímavého výmenného študenta. V Amerike sa im môj príbeh veľmi páčil a veľmi rýchlo mi našli rodinu v Kalifornii, ktorá by mi vyhovovala.
Je zaujímavé, že si uprednostnila súkromnú školu, ktorá neponúka diplom, hrali v tom úlohu skúsenosti a vybavenosť školy?
Gnomon School of Visual Effects je považovaná za najlepšiu školu na svete čo sa týka špeciálnych efektov do filmov a hier. Chvália sa stopercentnou zamestnanosťou vo VFX priemysle hneď po absolvovaní. Vybavenosť školy je špičková, avšak to najdôležitejšie je, že učitelia na tejto škole musia aktívne pracovať v tomto odvetví. Čiže nás učia ľudia, ktorí aktívne pracujú napr. v Disney, Naughty Dog alebo ILM. Každý jeden učiteľ má vo svojom resumé minimálne jeden svetoznámy film alebo videohru. Tým pádom všetko, čo robíme v škole, je v podstate to isté, čo by sme robili vo filmovom/hernom štúdiu. Samotné štúdium na škole sa ráta ako profesionálna pracovná skúsenosť. Ďalšia nesmierne dôležitá vec sú kontakty. Škola má obrovské množstvo kontaktov a ešte počas štúdia ponúkajú svojich žiakov do prestížnych filmových štúdií.
Aké bolo tvoje uplatnenie po skončení vysokej školy? Podarilo sa ti nájsť prácu svojich snov?
Momentálne nepracujem na žiadnom veľkofilme, avšak ponúk na zaujímavé projekty som mala niekoľko (Madagascar, Avatar, Netflix seriály). Pracujem na videoklipoch a amerických reklamách. Práca ma veľmi baví a je veľmi dobre platená. Okrem videoklipov a reklám som pracovala na textúrach zbraní pre jednu z najhranejších hier na svete – Counter-Strike Global Offensive.
Ako si sa vlastne dostala k animácii?
Odjakživa som túžila vidieť svoje postavičky hýbať sa. Úplne začiatky boli na základnej umeleckej škole v Bratislave, mohla som mať asi 12 rokov. Neskôr som sa dostala k špičkovému animátorovi na Slovensku, k Jaroslavovi Baranovi, ktorý sa venuje aj výučbe a môže sa smelo porovnávať s učiteľmi animácie na Gnomone. K nemu som chodila každý deň po škole a moje kresliace a animačné schopnosti sa výrazne zlepšovali.
Čo robí animátora výnimočným?
Animácia je časovo veľmi náročná. Je to umenie a pre animáciu treba mať cit. Na 10-sekundovú scénu pre celovečerný film potrebuje animátor 3 mesiace. Ak je animátor, ktorý to dokáže spraviť rýchlo a v špičkovej kvalite, tak je považovaný za jedného z najlepších.
Máš nejaký vzor, ktorým sa inšpiruješ?
Učitelia, ktorých som stretla v Gnomone, sú pre mňa veľkou inspiráciou vrátane Jaroslava Barana. Animačná legenda, pred ktorou má každý jeden animátor obrovsky rešpekt, je Glen Keane. On pracoval ako hlavný animátor na takmer všetkých Disney filmoch.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Moje štúdio je veľmi flexibilné, čo sa týka pracovných hodín. Momentálne pracujem na home office a vždy začnem svoj pracovný deň okolo 11:00 ráno a končím okolo siedmej/ôsmej večer. Keď sa v štúdiu dokončí veľký projekt, tak sú pracovne dni voľnejšie a čas venujeme skúšaniu nových vecí. Počas obednej prestávky chodím s manželom do reštaurácií. Doma si nevaríme veľmi často. Sme leniví (smiech). Skoro každý deň navštívime novú reštauráciu. Keď mi skončí pracovný deň, tak pracujeme na svojich vlastných projektoch, jedným z nich je momentálne moja vlastná videohra.
Prezraď, ako sa žije za veľkou mlákou? Plníš si svoje sny?
V San Franciscu som žila jeden rok a v Los Angeles som žila 3 roky. Momentálne som vo Vancouveri v Kanade a onedlho to už bude rok, čo tu žijem. Každé jedno mesto malo svoje vlastné čaro, avšak najviac mi chýba Los Angeles. Život v LA sa na prvý pohlaď zdá byť veľmi drahý, ale to, čo LA ponúka, za to rozhodne stoji. To mesto ponúka úplne všetko, napriek tomu, že je nesmierne obrovské, všetko sa vždy nachádzalo v rámci 15 minútovej cesty autom. Ak si chcete zaobstarať sushi o tretej ráno, tak ho dostanete do desiatich minút. Vancouver je presný opak. Všetko sa zatvára o siedmej večer. Málokedy je niečo otvorené do deviatej. Pohybovať sa po meste autom je náročné, avšak majú neskutočne dobrú hromadnú dopravu. Používajú takzvaný Skytrain, ktorý je postavený nad mestom, čiže je oddelený od cestnej premávky a je kompletne riadený počítačom, vďaka čomu nemá žiadne meškanie. Vancouver je na rozdiel od LA veľmi zeleným mestom. Všetko je tu čisté, mesto sa veľmi dobre stará o ulice, skoro nič nie je zanedbané. Všade naokolo sú obrovské parky a záhrady, vzdialené od nás pár minút. Život za veľkou mlákou je veľmi náročný, avšak ak tu uspejete, tak ten život je veľmi obohacujúci. Veľa snov sa mi už splnilo a vždy si vytvorím nové sny, ktoré chcem dosiahnuť.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Akurát pracujem na otvorení svojho vlastného animačného štúdia, do ktorého investujem svoj voľný čas a peniaze. Skrz toto štúdio chcem vydať aj svoju vlastnú hru. Taktiež je veľmi doležité mať príjem z viacerých zdrojov, ak by náhodou jeden zdroj zlyhal, čiže sa chystáme s manželom zainvestovať aj do nehnuteľností.
Čo by si poradila začínajúcim animátorom? Akým chybám by sa mali vyvarovať?
Je veľmi dôležité nájsť si profesionálnych animátorov, pretože oni vedia poradiť najlepšie, čo treba vylepšiť. Ako som už spomínala, veľmi dobrý učiteľ animácie je Jaroslav Baran, ktorý má aj svoje animačné štúdio v Bratislave. Je na rovnakej úrovni ako učitelia, ktorí učia na Gnomone. Vždy vedel povedať pravdu, ale aj poradiť a ukázať, čo zlepšiť. Taktiež odporúčam publikovať svoje práce online pre zviditeľnenie. Na sociálnych sieťach sa nachádza veľmi dobrá skupina „Professional Animators“, kde dávajú kritiku aj profesionáli, ale aj obyčajní ľudia. Vtedy, samozrejme, nastane aj kritika od „odborníkov“ na internete a vtedy sa nesmú nechať znechutiť. Treba si brať k srdcu len to, čo radia profesionáli, ale veľakrát majú rôzne názory aj oni. Taktiež sa ale nesmú uspokojiť s pochvalami od známych a rodiny, pretože tí zase nebývajú objektívni.