Ján Amos Komenský bol pedagóg srdcom i dušou. Bol extrémistom spravodlivosti. V spoločnosti teda nejde o to, či sme extrémisti, ale o to, v čom sme extrémisti. Ak sme extrémisti v láske, je to v poriadku, ak v nenávisti, je to problém. Svoje o tom vie aj učiteľ telesnej výchovy Stanislav Striženec, ktorý sa venuje rómskym deťom na najväčšom rómskom sídlisku Luník IX.
Stanislav Striženec pochádza z dedinky Kochanovce pri Humennom. Aktuálne býva u svokrovcov v Hažlíne pri Bardejove. Na Luníku IX učí už štvrtý rok telesnú a športovú výchovu. „Na Luníku som sa nebál učiť, skôr som mal rešpekt, ale o strachu sa hovoriť nedá. Zobral som to ako výzvu. Začiatky boli ťažké, teraz je to fajn. Zvykli sme si všetci na seba navzájom. Deti majú radi mňa a ja ich,“ hovorí s úsmevom Stanislav Striženec.
K práci na Luníku IX sa dostal tak, že ho oslovil spolužiak z vysokej školy, či by si nechcel vyskúšať učiť deti z marginalizovanej skupiny telocvik. Stano neváhal a výzvu hneď prijal. Najväčší problém mu však robí dochádzanie do práce. Okrem práce telocvikára si privyrába aj ako taxikár.
Stanislav hovorí, že túto prácu zobral ako veľkú výzvu, nakoľko u niektorých detí sa dá športom niečo zmeniť. Tak isto tvrdí, že aj pre neho je táto práca školou – školou života. Aby sa dostal do práce, musí vstávať o štvrtej ráno, aby stihol autobus. Na Luník IX prichádza 7:35, každý deň mu teda cesta trvá tri hodiny. Ale ako vraví, spolupráca s deťmi mu stojí za to.
Ako priznal, tieto deti mu dávajú energiu pracovať s nimi. Hoci ich napomína a upozorňuje na zlé návyky, vysvetľuje a učí ich, čo je správne a čo nie. Tiež tvrdí, že chyba je v tom, že dobrí Rómovia doplácajú na tých zlých. „Potom sa robí všeobecná mienka a tam začínajú predsudky u ľudí a zbytočné konflikty medzi majoritou a minoritou. Je potreba riešiť problém nestarajúcich sa rodičov. Ale to všeobecne v celej populácii. Je tiež potreba hľadať spoločné riešenia pre všetkých,“ hovorí telocvikár Stanislav.
Dnes aj vďaka jeho vedeniu tieto deti dosahujú úspechy na športových súťažiach, z čoho sa nesmierne teší. „Samozrejme, všetko má riešenie. Ak im nejaký človek dá zmysel života, je to super. Nepomôžem síce každému, ale keď sa chytia poniektorí, je to super pocit,“ uzatvára Stanislav Striženec.