Pred 15 rokmi prestalo byť Pluto planétou. Vedci tým napravili storočný omyl

Medzinárodná astronomická únia (IAU) na svojom valnom zhromaždení v Prahe pred 15 rokmi vyradila Pluto zo zoznamu planét v Slnečnej sústave a zaradila ho medzi takzvané trpasličie planéty.

Status Pluta bol spochybňovaný už od konca 70. rokov 20. storočia, kedy bola objavená vzdialená planétka 2060 Chiron, a kedy tiež astronómovia presnejšie spoznali jeho malú hmotnosť. V júni 2008 IAU rozhodla, že po Plute budú odteraz súhrnne pomenovávané telesá zhruba rovnakej veľkosti – takzvané „plutoidy“.

Argumentov, prečo Pluto prestalo byť planétou, bolo viac. Predovšetkým išlo o napravenie takmer storočného omylu – pri objavení Pluta sa totiž zdalo, že je väčšie ako Zem a zhruba sedemkrát hmotnejšie; logicky by teda medzi planéty malo patriť. V súčasnosti však už astronómovia vedia, že Pluto je menšie než Mesiac.

Po roku 2000 sa stávala naliehavejšou i potreba planéty nejako definovať. V tom čase totiž začali pribúdať objavy takzvaných exoplanét – planét pri cudzích hviezdach, ale aj väčších telies na hraniciach Slnečnej sústavy. Vedci iba čakali, kedy sa tam podarí nájsť objekt väčší než Pluto. To sa stalo v roku 2005, keď astronómovia objavili teleso s názvom UB313.

Keďže nebolo isté, či je to planéta alebo iný druh objektu, nesmelo dostať podľa vtedy platných pravidiel meno po božstve – vedci mu preto hovorili Xena. Až neskôr dostal UB313 meno Eris po gréckej bohyni sváru.

Potom už existovali len dve možnosti – buď Slnečnú sústavu rozšíriť o ďalšie telesá, alebo zostať pri ôsmich nespochybniteľných planétach, a teda Pluto z tohto „elitného klubu“ vyradiť.

O objav Pluta sa vo svojich 24 rokoch v roku 1930 zaslúžil americký astronóm Clyde William Tombaugh, ktorý ho spozoroval na Lowellovom observatóriu v štáte Arizona. Vesmírny objekt bol nazvaný podľa boha podsvetia Pluta (grécky Hádes). Pluto sa vtedy stalo deviatou planétou Slnečnej sústavy.

Pluto sa, podobne ako aj ďalšie objekty Kuiperovho pásu, skladá predovšetkým z kamenných materiálov a ľadu. Ide o pomerne malé teleso, ktoré má približne pätinu hmotnosti Mesiaca a tretinu jeho objemu.

Pluto má päť známych mesiacov. Najväčší – Cháron – bol objavený v roku 1978, ďalšie dva – Nix a Hydra – nasledovali až v roku 2005. Jeho posledné mesiace – Kerberos a Styx – boli objavené v rokoch 2011 až 2012.

V júli 2015 dorazila na vzdialenosť 12.500 kilometrov od Pluta americká sonda New Horizons. Sonda vtedy zosnímala fotografie, na ktorých vidno krátery, hory a ľadovcové útvary nachádzajúce sa v približne 80 kilometrov širokom pásme. Na povrchu trpasličej planéty je zároveň zreteľný rad červených plôch, pravdepodobne zamrznutej vody.