Modelka Veronika Kašáková: Nechcem obmedzovať svojho syna pre môj vlastný strach

Je krásna a úspešná, no napriek tomu sa s ňou život nemaznal. Zvládla šestnásť rokov v detskom domove. Teraz však čelí ďalšej skúške osudu. Vyrovnáva sa s náročnou chorobou svojho prvorodeného syna Matyáška.

Veronika, ste pár mesiacov po pôrode. Ako sa máte?
Mám sa nádherne. Byť matkou Matyáška je to najkrajšie, čo som zatiaľ zažila a čo prežívam. Veľmi ma to napĺňa. Som šťastná, že sa máme. Byť jeho mamou je naozaj dar. Som veľmi šťastná, že si nás vybral.

Aké bolo Vaše tehotenstvo? 
Bolo úžasné, veľmi kľudné aj napriek tomu, že bola pandémia, takže som nebola tak aktívna, ako som si myslela, že budem. Ale ono to bolo vlastne dobre, až na prekonaný Covid a asi štyri sťahovania, to bolo vlastne veľmi pokojné obdobie.

Narodenie synčeka bolo pre Vás určite najsilnejším momentom v živote…
Áno, bolo a navždy bude tým najkrajším momentom v mojom živote. Stretnutie s ním a náš prvý očný kontakt – to bolo najemotívnejšie a to najdojemnejšie, čo som kedy v živote zažila. Presne tak ako pre jeho otca a prítomnosť nás všetkých troch v deň jeho oslavy narodenia bolo najsilnejším momentom v mojom živote. Neviem, či to ešte niečo prekoná, aj keď každý deň s ním je krásny. 

Radosť zo synčeka vystriedali strach a obavy, čo sa stalo?
Desiaty deň po jeho narodení nám volali z nemocnice, že majú podozrenie na metabolickú chorobu zvanú fenylketonúria, takže sme museli okamžite odísť naspäť do nemocnice, kde sa nám, bohužiaľ, táto choroba potvrdila a mohli sme tak okamžite začať s diétou. Na ten prvý šok a strach z toho neznámeho asi nikdy v živote nezabudnem, presne ako každá PKU matka. Bolo to náročné, pretože som bola chvíľu po pôrode, tiež som bola prvorodička a konečne som mala vysnívanú rodinu a vysnívaného chlapčeka, takže som sa naozaj veľmi, ale veľmi bála toho, čo nás čaká. Mala som veľký strach o môjho syna. Bol to pre nás všetkých šok. Tieto momenty neprajem naozaj nikomu. Ale vďaka bohu, že sme to podchytili včas.

To je vážna diagnóza, určíte ste rýchlo museli zistiť všetko o tejto chorobe, nastaviť režim…
Áno, práve preto sa to zisťuje pár hodín po narodení z celoplošného skríningu z pätičky. Je potrebné liečbu, v tomto prípade nízkobielkovinovú diétu, nastaviť okamžite, aby to nemalo fatálne následky. Najhoršie, čo pre mňa bolo, bolo to, že som si to začala googliť a tam na mňa vyskočilo veľmi veľa strašiakov a vo chvíli toho šoku vám sedliacky rozum úplne nefunguje. Takže som, samozrejme, počula a videla len tie červené výkričníky, ktoré bolia, veľmi bolia. Teraz, po piatich mesiacoch sa s tým zžívame a už to vnímam viac ako výzvu než prekážku a je neskutočné, že medicína je tam, kde je. Som za to veľmi vďačná. Pri dodržiavaní tejto diety náš chlapček bude mať plnohodnotný život.