Dnes má meniny: Cecília
Pamätáte si ešte na zvukové kazety? Technológie na uchovávanie dát sa od tých čias radikálne zmenili. Počúvať hudbu cez magnetofón, či walkman je pre súčasné generácie nepredstaviteľné. Najmä, keď si dnes môžete zaplatiť 5,99 € mesačne a mať prístup k viac ako 25 miliónom skladieb cez službu Spotify. Je fascinujúce sledovať závratnú rýchlosť, s akou napreduje vývoj a neustále vylepšovanie nových technológií. O to pozoruhodnejšie je, že existuje niekto, kto sa venuje zužitkovávaniu starých, dnes už nepoužívaných nosičov.
Erika Iris Simmons sa narodila v roku 1983 v St. Louis v USA. Ako internetová nezávislá umelkyňa je známa pod menom „iri5“. Špecializuje sa na využitie netradičných médií, ako sú staré knihy, audiokazety, hracie karty, časopisy, kreditné karty, recyklovateľný materiál a čokoľvek iné, čo sa jej dostane pod ruky. Je odborníčkou na používanie starých audiokaziet, z ktorých vytvára neuveriteľné a dokonalé umelecké portréty, ktoré sú vždy viditeľne spojené s použitým médiom, v tomto prípade kazetou, pričom do obrazov nepridáva žiadnu farbu, ani pigment.
Začalo to Jimim Hendrixom
Jedného dňa, keď sa Erica Iris len tak vozila na starom aute, narazila na audiokazetu s nahrávkami Jimiho Hendrixa. Vtedy sa zrodil jej kreatívny nápad, „nakresliť“ alebo zobraziť tohto muzikanta práve pomocou kazety.
Keď videla, akú veľkú pozornosť si získalo jej dielo a koľko ľudí ho zdieľalo na internete, neváhala vytvoriť ďalšie. Výsledky zoradila do série, ktorú nazvala „Ghost in the Machine“ (Duch v stroji). Séria zobrazuje slávne celebrity a hudobníkov ako Bob Dylan, Jimi Hendrix, Marilyn Monroe, Madonna, Robert DiNero, Paul Griffith a ďalší.
Na svojom webe Erika hovori: „Milujem nostalgiu starých, archaických vecí a verím, že nie všetko, čo je už považované za prežitok, musí vyjsť navnivoč. Rada premýšľam o dátach obsiahnutých v týchto starých nosičoch a o tom, že kópia hudby (alebo filmu) je zároveň obsiahnutá aj vo vašej vlastnej hlave.“
Séria Ghost in the Machine bola podľa umelkyne inšpirovaná úvahou, že kazeta predstavuje myseľ človeka a páska na kazete, teda dáta na nej, sú ľudské myšlienky. „Keď vezmem tieto údaje – ako kúsky pamäte – a preusporiadam ich tak, aby vznikol niečí portrét, je to môj spôsob, ako nájdem „ducha v stroji,“ vysvetľuje. A zároveň sa jej páči skutočnosť, že keď sa divák pozrie napríklad na portrét Jimiho Hendrixa z kazetovej pásky, môže takmer počuť jeho hudbu v hlave, takže naše vlastné „pamäťové dáta“ reagujú na to, čo vidíme na obraze.
Bob Dylan
