Prečo sa niektorí nechcú dať zaočkovať proti Covidu-19? Jedným z faktorov je aj informačná vojna

Sociálne siete sú plné príspevkov, ktoré znevažujú očkovanie. Reakcie na príspevky sú zase plné váhania a tomuto vážnemu problému, ktorý je medzi nami, to spôsobuje viac škody ako úžitku. Pochybnosti by pritom nemali byť žiadne, veď vakcíny proti Covidu-19 zachraňujú životy.

Zamyslite sa nad nedávnymi štatistikami z Veľkej Británie. Štúdia, ktorá sledovala viac ako 200-tisíc ľudí, zistila, že takmer každý zaočkovaný si vyvinul protilátky proti vírusu do dvoch týždňov od druhej dávky. A to aj napriek obavám, že vakcíny môžu byť menej účinné proti variantu Delta. Analýzy ukazujú, že vakcíny AstraZeneca a Pfizer-BioNtech znižujú mieru hospitalizácie o 92-96 %. Ako hovoria mnohí praktickí lekári, riziká závažných vedľajších účinkov očkovacej látky sú v porovnaní s rizikom samotného ochorenia nízke. Informácie priniesol spravodajský portál BBC.

Napriek tomu sa značný počet ľudí voči vakcíne zdráha. Podľa nedávnej správy Medzinárodného menového fondu sa pohybuje 10-20 % takýchto ľudí vo Veľkej Británii, 50 % v Japonsku a 60 % vo Francúzsku.

Ich správanie je podľa prieskumu výsledkom kultúrnej vojny na sociálnych sieťach. Avšak mnohí online komentátori tvrdia, že váhanie s vakcínou je ignorantské či sebecké. Psychológovia, ktorí sa špecializujú na rozhodovanie v medicíne, však tvrdia, že tieto voľby sú často výsledkom mnohých komplikujúcich faktorov, ktoré je potrebné riešiť citlivo, ak chceme dosiahnuť kolektívnu imunitu celej populácie.

Je jednoduché zhodnotiť, že každý, kto odmietne očkovaciu látku, zastáva rovnaké presvedčenie. Obavy väčšiny ľudí váhajúcich s očkovaním by nemali byť zamieňané s bizarnými teóriami zaprisahaných antivaxerov. „Sú veľmi hlasní a majú silné zastúpenie offline i online,“ hovorí Mohammad Razai z Výskumného ústavu zdravia obyvateľstva na St. George´s University of London, ktorý napísal o rôznych psychologických a sociálnych faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie ľudí ohľadom očkovania proti covidu. Ďalším dôvodom odmietnutia podľa neho môže byť aj výroba očkovacích látok, ktorú však udáva malá skupina ľudí. Drvivá väčšina ľudí, ktorá váha s očkovaním, sa nezaujíma o politickú situáciu a nezaujímajú ju ani antivedecké záležitosti. Jednoducho sa títo ľudia len nevedia rozhodnúť, či si injekciu majú dať pichnúť.

Podľa odborníkov je ale dobrou správou to, že veľa ľudí, ktorí najskôr váhali, postupne menia názor. „Ale aj odďaľovanie očkovania považujem za hrozbu pre zdravie, pretože vírusové infekcie sa šíria veľmi rýchlo,“ hovorí Razai. Je veľmi problematické sa zaoberať staršími variantmi vírusu, pretože nový variant Delta je oveľa naliehavejší a vyžaduje si zaočkovať čo najväčší počet ľudí.

Prieskum váhavosti

Našťastie, vedci sa začali zaoberať váhavosťou ľudí voči očkovaniu ešte dlho predtým, ako bol Sars-Cov-2 po prvýkrát identifikovaný vo Wu-chane. Výskumníci preskúmali rôzne modely a pokúšali sa zistiť rozdiely v zdravom správaní sa ľudí. Jeden z najsľubnejších je tzv. model 5Cs, ktorý zvažuje nasledujúce psychologické faktory:

Dôvera: dôvera osoby v účinnosť a bezpečnosť očkovacích látok, zdravotné služby, ktoré im ponúkajú, a v politikov, ktorí pracujú na rozhodnutiach

Sebavedomie: bez ohľadu na to, či daná osoba považuje, alebo nepovažuje samotnú chorobu za vážne riziko pre svoje zdravie

Výpočet: zapojenie jednotlivca do rozsiahleho vyhľadávania informácií na zváženie nákladov a prínosov

Obmedzenia (alebo pohodlie): ako ľahko sa dotyčná osoba dostane k vakcíne

Kolektívna zodpovednosť: ochota chrániť ostatných pred infekciou vlastným očkovaním