Mal to byť jeden z tých úspešnejších slovenských dní na olympiáde v Tokiu, ale opak bol pravdou. Kanoista Peter Gelle po suverénnej rozjazde totálne vyhorel v K1 na 1000 metrov, keď skončil na siedmom mieste. Frustráciu a sklamanie si potom nenapravil ani v B-finále, kde skončil šiesty a celkovo štrnásty. Oproti predchádzajúcej olympiáde v Riu de Janeiro je to pokles o šesť miest. Pripisoval to tomu, že sa nedokázal vyrovnať s počasím. V kanoistickom centre Sea Forest Waterway na rozdiel od predchádzajúcich dní fúkal silný vietor.
„Žiaľ, nezvládol som vietor. Strašne mi utekalo pádlo a nevedel som chytiť razanciu na zábere. Nezvládol som ideálne podmienky a to je dôvod, prečo mi utiekli finálová účasť a dobrý pocit z pretekov,“ povedal Gelle, ktorý štartoval na tretej olympiáde po sebe. „Bol som dobre pripravený, ukázalo sa to už v rozjazde, po ktorej som mal dobrý pocit. Dnes v noci som sa však dobre nevyspal, asi to bolo nervozitou a tlakom. Nemyslím si však, že by to až tak zavážilo. Rozhodlo, že som dnes nezvládol a nevyužil počasie. Chcel som fanúšikov odmeniť dobrým výsledkom, teraz je z toho 14. miesto,“ dodal Gelle.
Ešte rýchlejšie sa olympijská cesta skončila pre šprintéra Jána Volka. V Tokiu platilo dvakrát a dosť. Najskôr vypadol v rozbehoch na 100 metrov a rovnako skončil aj na dvojnásobnej trati. Časom 21,21 sekundy bol až piaty, čo na postup nestačilo. „Nestalo sa nič, asi mi došli sily. Energeticky to nestačilo v tomto podnebí. Vedel som, do čoho idem, ale ono to je vždy iné, ak ste už na mieste. Treba sa z toho poučiť.“ Za sklamaním v Tokiu vidí Volko nie príliš vydarenú prípravu, v ktorej ho navyše limitovalo zranenie. „Dal som do to všetko, ale nenaplnil som očakávania. Mrzí ma, že som nenapravil to, čo sa stalo na stovke. Momentálne som asi na viac nemal. Ale netreba smútiť a netreba sa ľutovať, treba to hodiť za hlavu a posnažiť sa pripraviť na zvyšok sezóny a potom na vrcholné podujatia,“ uviedol Volko.
Dvadsaťštyriročný Bratislavčan predtým nepostúpil z rozbehov na stovke. „Ani jeden beh nebol dobrý, skôr je otázka, ktorý bol horší. Na stovke som išiel čas 10,40, čo by na dvojstovke malo teoreticky znamenať 20,80, ale nestalo sa tak. Je to tak, ako to je, asi nemá zmysel porovnávať tieto behy. Nie som vybehaný, mal som výpadok pre zranenie. Neladili sme formu na OH, len sme sa ju pokúšali nakopnúť. Asi to nestačilo. Ale nedávam to nikomu za vinu, je to tak, ako to je,“ dodal Volko. Napriek tomu je vôbec rád, že mohol v Tokiu štartovať. „Vzhľadom na to, že som tu vôbec nemusel byť, je to skvelý zážitok a skúsenosť. Ja som za to veľmi vďačný. Tešil som sa sem aj napriek všetkým opatreniam. Je to omnoho lepšie, ako som si myslel. Je to skvelá skúsenosť a verím, že sa ešte nejaké olympiáda podarí,“ povedal Volko.