Vyhľadávaným modelom sa stal až na dôchodku. Aby vydržal pózovať, užíval zo začiatku lieky od bolesti

Po rozvode a smrti svojho syna začal Terry Aston, mimochodom bývalý generálny riaditeľ úspešnej spoločnosti, s kreslením. Časom sa dokonca sám rozhodol zahodiť predsudky a začal pózovať pred umelcami na hodinách výtvarnej výchovy.

Terry vyrastal na juhovýchode Londýna. Potom, čo sa jeho rodičia rozviedli, žil so svojou matkou. Keď mal 16 rokov, dostala, žiaľ, infarkt a bol to práve on, kto ju našiel mŕtvu na podlahe. „Ten šok ma pripravil na život veľmi dobre,“ spomína na smutnú udalosť Terry Aston.

S mužom, ktorý v súčasnosti robí modela, sa osud vskutku nemaznal. Nešťastie si ho našlo v živote aj neskôr, keď jeho syn Tom spáchal samovraždu. Trpké poznanie mu priniesol aj rozvod s manželkou. „Za rozvod beriem svoju plnú zodpovednosť,“ úprimne priznáva. „Nihilistické správanie … Jednoducho povedané, bol som pekne na dne,“ dodáva s tým, že čakajúc na rozvodové papiere prišlo obdobie sebapoznávania a rozjímania, kedy začal kresliť. Ceruzka mu pomohla „preskúmať“ svoje pocity hlbšie a otvorila mu nové obzory.

„S rozvodom, smrťou môjho syna a so všetkými ostatnými vecami, ktoré sa stali, som sa do seba uzavrel. Odmlčal som sa, ale v konečnom dôsledku človek zistí, že to nie je správne,“ dodáva model na dôchodku, ktorý tvrdí, že práve smutné skúsenosti z detstva ho viedli k vytvoreniu si akéhosi „mentálneho panciera“, ktorý mu dnes pomáha. Práve to je preňho prínosom aj počas náročného pózovania.

„So svojim telom som bol vždy v pohode,“ hovorí Terry a úprimne priznáva, že nie je potrebné sa psychicky zaťažovať, až pokiaľ si nevyzlečiete župan a vaše nahé telo je do detailov skúmané umelcami na hodine výtvarnej výchovy… Pán na dôchodku, ktorý sa stal vychyteným modelom, začal ako model najskôr pózovať len zadnou časťou tela, až postupne zahodil zábrany a už nemá problém ukázať nahotu celého svojho tela. Spočiatku však bolo pre 64-ročného muža pózovanie trvajúce dve hodiny bez pohnutia vcelku fyzicky a psychicky náročné, musel preto užívať lieky na tlmenie bolesti.

Ako priznáva, počas hodiny kreslenia, kedy ho umelci zaznamenávali na plátno, sústredil svoju hlavu aj telo na okolie a len sa prizeral, ako sa jeho telo na pokrčenom papieri naťahuje. Postupne začal pózovanie vnímať z inej perspektívy a veril, že niektoré z týchto variácií sa mu zídu.