Ako germanofil Fritz odstránil hrozbu planetárneho hladomoru a vohnal ľudstvo do katastrofy, od ktorej sa nedá ujsť

Meno toho germanofila, ktorý bol Nemec ako vyšitý, je Fritz Haber. Málokto ho má v historickej pamäti, ale pripadla naňho Nobelova cena za rok 1918. A to prosím za chémiu (syntéza amoniaku). Tá – na rozdiel od udeľovaných cien mieru – nikdy nedosiahla takú mieru inflácie, ako Nobelova cena za mier. No keď ju už alibisticky udelili nenapraviteľným vrahom a zabijakom ako Jásir Arafat alebo Nelson Mandela, tak to je bez komentára a nič nás ďalej nemôže prekvapiť. Pol Pot by si ju náhodou nazaslúžil? Obdivovatelia Fritza Habera tvrdia, že „zachránil ľudstvo“, keďže na počiatku 20. storočia hrozil celosvetový hladomor a on civilizáciu zachránil umelými hnojivami, ktoré nás však dnes hubia. Ale pravdu povediac, je nás už naozaj veľa a nehnevajme sa na záchrancov zo sveta večnej zelene.

O čo išlo?

Na počiatku 20. storočia čítala svetová populácia tak niečo okolo viac ako jednu miliardu ľudí. Len pre štatistických labužníkov uvádzam, že pre fanúšikov evolúcie sa nás na Zemi vystriedalo alebo strieda už 117 miliárd druhu homo sapiens (sapiens). Je to iba podozrivý odhad, ale nech. Ľudstvo sa na počiatku minulého storočia vraj nachádzalo na okraji strašidla vymretia (cárske Rusko išlo pokrokovým príkladom, boľševici a potom nacisti a japonskí militaristi to svetovej populáci nemnóžko uľahčili) a do akademických kruhov sa začala vkrádať teória „neomalthuanizmu“. Produkcia potravín podľa teórií klesala, ľudí pribúda, vojny sa podávajú na strieborných podnosoch, ale to predsa nepomôže… Čaká nás vyhladovanie!

Spasiteľom sveta sa stal Nemec

Potravinovým vykupiteľom od hroziaceho hladu sa stal Fritz Haber, majster vedy, aký sa objavuje vzácne tak raz za jedno storočie. Pre porovnanie, geniálnych bezpečnostných analytikov sa každý rok narodí tak plus mínus milión. Náš nemecký Fritz bol ale naozaj génius, žiadne béčko. Zavčasu konvertoval z judaizmu na kresťanstvo, lenže rasová teória nacizmu nepustila. Ešte zavčasu, pred vydaním Norimberských zákonov, odišiel do Švajčiarska, kde aj zomrel. Tam lágre ako Sobibor, Majdanek, Chelmo alebo Osvienčim (Ausschwitz) nepestovali. Odborne dokázal (a preto aj tá Nobelova cena) pod názvom Haberov proces syntetizovať amoniak z vodíka a atmosférického dusíka, čo vraj odvrátilo malthuziánsku krízu a údajne zabezpečilo prežitie ľudstva. Ale v tom sa veľmi nevyznám. Iba si pamätám na výrok svojho obľúbeného učiteľa chémie, ktorý hneď v prvej hodine výučby vyhlásil, že „chémia raz ľudstvo zničí, ale predlžuje jeho záchranu“. Nebol to zrovna láskavý výrok pred úmorným štúdiom nudného a otravného predmetu (No a tie „šty/i/cháčky“! Radšej mlčím).

Pomohli Einstein alebo Haber ľudstvu?

Haber je klasický príklad nemeckého Žida (zrejme len zdanlivo tušil, aký má pôvod). Slúžil Nemecku a významne sa podieľal na výskume chemických zbraní počas prvej svetovej vojny. Len toho asi málo vedel o skutočnej pavede pod názvom eugenika. Viedol tím (za socializmu kolektív), ktorý pracoval na príprave chlóru a iných smrtiacich plynov počas zákopovej vojny. Ako nemecký patriot sa podieľal na „plynovej vojne“ na západnom fronte (preto sme na začiatku kovidu začali zo zotrvačnosti akoby na počesť morových epidémií a Veľkej vojny nosiť rúška), ale nechal sa vidieť aj na tej východnej. Jeho židovská manželka s Haberovými plynovými experimentami nesúhlasila (chcela odísť do Palestíny, keď sa ešte dalo) a radšej spáchala samovraždu. Einstein aj Haber (plus ich spolupracovníci) urýchlili ukončenie oboch svetových vojen. A to je možné „kvitovať“ kladne (po slovensky pozitívne). Obidvaja mohli byť slušní (anständige) dlholebeční severní Germáni (prifarbiť si vlasy na blond sa vtedy už dalo), keby im z matrík nevyhrabali zločinný židovský pôvod. Len vtedy sa razilo heslo, že židovstvo je zločinom (Judentum ist Verbrechertum). Za komunistického „socíku“ sa to už tak nehovorilo, ale v praxi to platilo dvojnásobne. Členstvo v KSČ vám nepomohlo. Inak, ani Fritz Haber alebo Albert Einstein do NSDAP nikdy nevstúpili. Ani by ich tam neprijali. Boli to predsa „židáci“, ktorí Nemcov intelektuálne prevyšovali na body. A to do členstva v jednej socialistickej strane „nepasovalo“.

Autor je bezpečnostný analytik.

156