Misia slovenského premiéra v Moskve a jeho vyhrážanie sa Ukrajine skončili fiaskom. Ukrajina sa zaťala

Ukrajina definitívne potvrdila, že v roku 2025 cez jej územie nedovolí tranzit ruského zemného plynu. Ukrajinu to na tranzitných poplatkoch bude stáť 800 miliónov dolárov, ruský Gazprom päť miliárd (medzinárodná agentúra Reuters). O značnú sumu bude ochudobnené aj Slovensko, ktoré ako druhotná tranzitná krajina na rusko-ukrajinskej transakcii tiež zarábalo.

Jedinou možnosťou tranzitu pre ruský plyn ostáva TurkStream vedúci (cez Čierne more) od Turecka a Balkánu až do Maďarska. Táto trasa však nie je politicky úplne bezpečná a nie je taká priamočiara ako tá cez Ukrajinu. Európska komisia síce tvrdí, že s touto situáciou dlhodobo rátala a energetická kríza nehrozí, ale v celoeurópskom (EÚ) priemere zemný plyn nepochybne podražie, aj keď západoeurópske členské krajiny sa od ruského plynu po druhej ruskej invázii na Ukrajinu úspešne odstrihli a sú od neho závislé už len málo. Podľa Reuters činí celkový objem dovozu ruskej ropy dnes iba 15 % celkového množstva.

Postoj EÚ

Vyhrážky Slovenska sťažovať sa na Ukrajinu v EÚ sú trápne. Odsudok ukrajinského kroku zo strany Bruselu a prípadné sankcie proti Ukrajine neprichádzajú do úvahy, veď Rusko samotné je, najmä od druhej ruskej invázie na Ukrajinu, vystavované novým a novým európskym sankciám a Kyjev môže racionálne argumentovať, že zisky Ruska z presunu plynu ďalej do Európy pomáhajú financovať a eskalovať vojnu proti ich krajine. A Ukrajina dohodu s Ruskom nezrušila, iba ju odmietla predĺžiť na ďalšie päťročné obdobie. Iste, plyn bol v EÚ zatiaľ relatívne lacný a doprava cez Ukrajinu pohodlná.

Ešte pred niekoľkými málo rokmi prúdila takmer polovička zemného plynu do EÚ plynovodmi cez Ukrajinu, a ako názorne ukazujú agentúry AP a dpa, po ruskom „Drang nach Westen“ sa tento pomer začal rapídne meniť. Pre Európu to znamená ďalší krok pri zúčtovaní s minulosťou. Ruský a predtým sovietsky plyn bol celé desaťročia základným pilierom zásobovania energiou a Ukrajina pri tom neskôr ako samostatná tranzitná krajina zohrávala kľúčovú úlohu.

Politika EÚ a zastavenie tranzitu cez Ukrajinu núti Rusko zásadne rekonštruovať svoju energetickú politiku a znižuje jeho šance na politické vydieranie Európy. Pamätáte sa na vyhrážky ruského prezidenta na konci roku 2023, že v zime „Európa vymrzne“? Ale nevymrzla, len jej protiruské sankcie skomplikovali život.

Táto surovina sa inak dostáva do Európy stále v hojnej miere v podobe LNG, t. j. skvapalneného plynu, pretože dodávky ruského LNG sú výrazne lacnejšie, ako katarský, nórsky alebo americký LNG. Ale fungujú a na základe dlhodobých kontraktov sa ukázali ako osožná alternatíva, ktorá podstatne zredukovala závislosť od Ruska.

Dopad na Slovensko a jeho situácia

Najvyšší slovenský vládny činiteľ (nazývame ho premiérom) sa v rusko-ukrajinskom konflikte správal od samého počiatku ako slon v porceláne. Vôbec to nebolo v dôsledku hroziacej plynovej krízy, ale z ideologických dôvodov. Brať prednostne zreteľ na plyn by bolo múdrejšie, Slovensko a Maďarsko – na rozdiel od priemeru EÚ – sú od ruskej ropy závislé vo výške 70 %.

Slovenský premiér sa však ešte pred vypuknutím krízy prejavil ako hysterický antiamerický babrák, americký vplyv videl pod každým vankúšom a po ruskom útoku vyzýval na „mier“, to znamená na zachovanie Rusmi ukoristených území. Jeho „mierová“ misia v Moskve skončila krachom a predstava, že Ukrajina zmení svoje predtým jasne avizované rozhodnutie pod vyhrážkou, že Bratislava ako odvetné opatrenie zastaví dodávky elektriny Kyjevu. Keby to nebolo hlúpe, je to aj smutné. Ukrajine dodávajú elektrinu aj iné krajiny a domnienka, že súčasná vláda svojím srdnatým postojom prinúti Ukrajinu ku kapitulácii, je smiešna. K mieru (nie prímeriu!) raz musí prísť, ale k tomu vedú iné cesty než hrdinské vyhrážky zo strany malého hráča.

Autor je bezpečnostný analytik.

139