Jeden autoritatívny režim padol, druhý začal ovládať Sýriu. Ľud v Damašku jasá, Európu čaká ďalšia vlna migrácie

Keď padne vláda, ľud často jasá. Jasal po začatí arabskej jari pred nejakými pätnástimi rokmi. Jasal, keď padla Weimarská republika a nastúpil Hitler. V Československu 25. februára po kapitulácii prezidenta Beneša už tak veľmi nejasal, to iba na zaranžovanom zhromaždení na Staromestskom námestí v Prahe. Inak väčšina bývalých Čechoslovákov mala ďaleko od jasania, dúfali totiž na usporiadanie parlamentných volieb, v ktorých by komunisti prehrali (čo by sa bývalo aj stalo, keby…). Lenže voľby sa už nekonali, iba ich napodobenina. Už sa nevolilo, len vydieralo a zastrašovalo. A napokon aj zabíjalo.

Jasanie a rozpaky: Sýriu ale čaká chaos a násilie

Dňa 7. novembra 1917 (25. októbra 1917) ľudia v Petrohrade tiež nejasali. Netušili, ktorá frakcia revolucionárov vlastne dobyla legendárny Zimný palác, a bolo im to jedno. Keď si to zrátali, bolo už neskoro, boľševici ich zatiahli do surovej občianskej vojny, nekončiacich hladomorov, napokon aj do druhej svetovej vojny a nakoniec obdobia „stagnácie“ a rozpadu impéria.

Momentálne (zdroje netreba uvádzať, sú ich tucty od Al Džazíry, cez Reuters, AFP a dokonca ruské spravodajské kanály) ľudia v sýrskom hlavnom meste jasajú. Zbavili sa diktátora a ľud Sýrie verí, že konečne zavládne pokoj. Každý by bol rád, keby mohol uveriť ich viere, ale tá viera je mimo realitu.

Ako poznáme Sýriu

Kedysi (pred rokom 2011 – začiatok „arabskej jari“ v Sýrii) sa zo Slovenska do tejto krajiny občas niekto ako turista zatúlal, odvtedy už ako keď utne. Ide o krásnu a mýtickými aj reálnymi dejinami opradenú krajinu, hoci plochou malú. Má trikrát väčšiu rozlohu ako Slovensko, obyvateľov asi štyrikrát až päťkrát toľko (údaje Svetovej banky z roku 1923) a HDP na hlavu asi šesťkrát nižšie ako má Slovensko (údaje detto). Obyvateľstvo bolo k turistom ústretové, ako to v prísne autoritatívnych štátoch býva. Dokonca aj menšiny prežívali v ohľaduplnosti. Kurdi (asi 10 %), kresťania (tiež asi desať), sunnitskí moslimovia (väčšina) a vrstva alávitských šíitov (do 20 % obyvateľstva), ktorí boli vďaka klanu Asadovcov pri moci prinajmenšom od roku 1970 až do decembra 2024. Židovskú menšinu tam už nemajú. Ak ju nestačili po roku 1948 vykynožiť, tak s odretými pätami unikla do utečeneckých táborov v izraelskej Palestíne.

Z toho, čo sa k nám cez najrôznejšie spravodajské agentúry, zahraničné televízie a diplomatov dostáva, sa dozvedáme, že za zvrhnutím Asadovského alevitského klanu stojí radikálne sunnitsko-islamistické zoskupenie HTS (Hajrát Tahrír aš-Šám podľa arabistov Organizácia pre oslobodenie Levanty), ktorá je nástupcom organizácie an-Nusrá (Front na dobytie Sýrie), čo bola údajne odnož samotnej a nám od roku 2001 už dôverne známej teroristickej skupiny al-Kaida. Tí všetci sa zasa postavili arabským socialistom hnutia Baas (Ba´ath), čo má znamenať „obrodenie“, ideologicky arabský socializmus. Táto odnož socializmu má svoje korene práve v Sýrii, ale prenikla aj do Iraku (Saddám Husajn sa k nej hlásil), do Libanonu, Sudánu aj Jemenu. Všetky tieto krajiny prechovávali čulé vzťahy s bývalým Sovietskym zväzom (samozrejme aj s komunistickým Československom) a Sýria až do decembra tohto roku aj s Ruskom, ktoré v Sýrii vojensky krylo asadovský režim. No ale tých arabských názvov a označení revolučných skupín a skupiniek je už neúmerne veľa (a to je len úzky výsek zo stoviek ďalších), takže sa venujme praktickejšej otázke.

Kto v Sýrii na páde Asada juniora bezpečnostno-politicky zarobil a kto stratil?

Jednoznačne stratilo Rusko, ktoré nedokázalo udržať bratskú podporu svojmu spojencovi. O dobrú povesť prišiel aj Irán, ktorých šíitskych revolucionárov radikálni sunnitskí revolucionári zo Sýrie vyháňajú. Jednoznačne si pomohlo Turecko. Kurdská menšina v Sýrii je oslabená a Turecko sa tvári, že cca 3, 5 milióna sýrskych utečencov sa možno vráti do Sýrie. Tomu však verí len ozajstný rojko, Turek už vôbec nie. Nijaký rozumný Sýrčan sa nebude vracať do krajiny, ktorú čaká buď krviprelievanie, alebo islamistická diktatúra. Skôr bude pribúdať utečencov smerom do EÚ (plus Nórska, Švajčiarska). Do Ruska nepôjdu, tam by mužov poslali na ukrajinský front, arabské krajiny ich neprijmú. Pôjdu teda do štátov, kde na nich čakajú vysoké sociálne príspevky, takže Slovensko môže ostať pokojné. Sem sa exiloví Sýrčania nepohrnú, a keď áno, tak iba preto, že kvôli nefunkčnej buzole zablúdili.

Autor je bezpečnostný analytik.

184