Vyriešenie arabsko-izraelského konfliktu je posadnutosťou takmer všetkých amerických prezidentov po 2. svetovej vojne

V stredu (27. novembra) ráno vošlo v platnosť prímerie medzi libanonskou teroristickou organizáciou Hizballáh a Izraelom. Po vyše 13 mesiacoch sa malo skončiť raketové ostreľovanie Izraela zo strany Hizballáhu, na ktoré Izrael logicky reagoval odvetnými protiútokmi a pozemnou ofenzívou.

Na strane Izraela prišlo o život asi 65 ľudí, na strane Hizballáhu/Libanonu takmer 4 000. Izrael zničil okolo 80 % vojenskej infraštruktúry Hizballáhu. Svoje domovy v severnom Izraeli muselo opustiť viac ako 60 000 obyvateľov (z veľkej časti izraelských Arabov) a 1, 2 milióna sa stalo vnútornými vysídlencami v Libanone.

Americký tlak bol rozhodujúci, USA žiadajú kapituláciu Izraela

Vyriešenie arabsko-izraelského konfliktu sa stalo posadnutosťou takmer všetkých amerických prezidentov po druhej svetovej vojne. Lenže všetci si na tomto probléme vylámali zuby a napriek zástupov poradcov a expertov sa nepohli z miesta. Dôvod je jednoduchý: arabská strana, v tomto prípade palestínski Arabi a ich libanonskí, iránski a ďalší spojenci, samotnú existenciu židovského štátu a tým aj tzv. dvojštátne riešenie pod najrôznejšími zámienkami reálne odmietajú.

Šéfovia Bieleho domu však zúfalo túžia zavesiť si za opasok skalp mieru v tomto dlhom spore, často nevyberavým nátlakom na Izrael. Dosluhujúci prezident USA Joe Biden nebol výnimkou a niekedy ani nebolo možné rozoznať, či izraelským premiérom je Benjamin Netanjahu, alebo Biden? A to napriek tomu, že Biden vystupoval ako sionista a k sionizmu sa tesne pred voľbami v novembri 2024 prihlásila Kamala Harrisová, jeho rýchla náhražka na získanie kresla v Bielom dome. V jej sionizmus však mohol uveriť len slabší jedinec vzhľadom na jej predošlé polovičaté a vyhýbavé vyhlásenia. USA Izrael vydierali, dobre si vedomí toho, že bez americkej politickej, diplomatickej a vojenskej podpory by Izrael ako štát, rozlohou asi sotva polovica malého Slovenska, už dávno neexistoval.

Biden robil Izraelu iba zle

Skutočnosť, že štyri pätiny Izraelčanov pred novembrovými voľbami podľa kombinácie výskumných agentúr podporovali Trumpa, nie Harrisovú, je približná vzorka. Na návnadu jej sebadeklarovaného sionizmu skočili len máloktorí.

Bidenova administratíva dopadla v hodnotení Izraelčanov nie príliš dobre, aj keď sa nezapísali až tak čiernymi písmenami ako Richard Nixon, Gerald Ford alebo Barack Obama. Bol to ale Joe Biden, ktorý od počiatku svojho úradovania vykonával nechutný nátlak na Izrael. Jeho kroky môžete sledovať na stránkach ľavicových listov New York Times, Washington Post a dokonca aj z amerických špičkových „think-thankov“ (to sú také fabriky na rozumy) najrôznejšieho ideového zamerania. Biden od počiatku bránil Izraelu útočiť po 7. októbri 2023 „neprimerane“ na Hamas, tlačil na prímerie, aby nemal zviazané ruky pri prezidentskej kampani, pred záverom ktorej ho zvrhli vnútrostraníckym pučom, a teraz, stále je to do 20. januára 2025 úradujúci americký prezident, dotlačil Izrael k dohode o prímerí s Libanonom (rozumej Hizballáhom).

Izrael na prímerie pristúpil, polovička Izraelčanov s tým nesúhlasí, južný Bejrút (jedna z bášt Hizballáhu) zatiaľ stojí, ale samotný krízový vojnový kabinet v Jeruzaleme americkému nátlaku ustúpil.

Podstata prímeria je smiešna

Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti v stredu, kopíruje rezolúciu jednej skrachovanej svetovej organizácie (OSN) z roku 2006. Rezolúcia jej bezpečnostnej rady nesie poradové číslo 1701. Vyzýva na odchod ozbrojencov Hizballáhu z južného Libanonu od izraelských hraníc až k rieke Lítání, čo robí asi 30 kilometrov. Hizballáh tam nesmie mať „bojovníkov“ a vezme si so sebou za Lítání (najväčšia rieka v Libanone) aj vojenskú techniku a zbrane. Rezolúciu mali pod hlavičkou OSN garantovať Libanonské ozbrojené sily (oddelené od skupín Hizballáhu) a jednotky OSN (UNIFIL). Bola to katastrofa. Hizballáh bol okamžite späť, OSN sem, OSN tam.

Terajšie prímerie z 27. novembra 2024 Hizballáh okamžite porušil, takže nevydržalo ani 24 hodín. To iba jeden americký prezident, ktorý chce svoj jednorazový výkon funkcie zakončiť dôstojne, môže také prímerie nazvať „trvalým prerušením konfliktu“. Skôr by bolo možné pouvažovať o známom a škandálnom výroku bývalého českého prezidenta (Zemana), ktorý pri návšteve Jeruzalema poskytol Izraelčanom českú radu. Sudetskú. „My sme takú situáciu vyriešili,“ povedal. Ak by Izraelčania takej rade popriali trochu sluchu, potom by mal židovský štát anektovať tridsaťkilometrové pásmo v južnom Libanone až po rieku Lítání a vysťahovať odtiaľ Arabov. Kto ich má živiť? To isté by nasledovalo v Pásme Gazy – anexia časti územia, ale prosím nesplniť sen gazanských Arabov, že opäť budú v starostlivosti izraelských „okupantov“. Budú musieť byť „odsunutí“ a naučiť sa žiť medzi sebou. Na Západnom brehu už netreba zavádzať revolučné zásahy, tam dekolonizácia už prebieha. A čo na to povie svet a OSN? Ale prosím vás!

Autor je bezpečnostný analytik.

106