Pápež František sa nechce miešať do politiky, ale veľmi sa mu to nedarí. Robí to však šalamúnsky

S blížiacimi sa voľbami v USA sa mimoriadne aktivizujú umelci, športovci či populárni politici mimo USA, ale aj svetoví duchovní vodcovia. Súčasný rímskokatolícky pápež František sa síce explicitne v súboji Harrisová verzus Trump nepostavil na žiadnu stranu, ale svätý úrad predsa len spolitizovať dokázal.

Prvý neeurópsky pápež je Európan „ako repa“

Ide o prvého pápeža, ktorý sa nenarodil v Európe, ale na americkom kontinente, ktorého latinskoamerická časť je svojím rímskym katolicizmom vďaka španielskej a portugalskej kolonizácii povestná. Pred jeho zvolením za svätého otca sa nevylučovalo, že ďalšou hlavou rímskych katolíkov sa stane niekto z rozvojových krajín, možno aj Afričan.

Doteraz už cirkev jedného pápeža narodeného mimo Európy mala, ale to bolo v 8. storočí (Gregor III. z historickej Sýrie) z kresťanského prostredia Byzantskej ríše, takže to bol vlastne „náš človek v Havane“. Neeurópskosť pápeža Františka mnohí katolícki kritici označujú za „pseudoeuropeizmus“. Rodák z Buenos Aires je talianskeho pôvodu po oboch prisťahovaných rodičoch. Odhaduje sa, že v Argentíne – Taliansku Južnej Ameriky – má talianske korene asi 60 % obyvateľov prinajmenšom po jednom predkovi. Takže zbor kardinálov si vlastne do Ríma zavolal talianskeho Neeurópana. Afričania a ázijskí katolíci opäť „ostrúhali“ a v štruktúrach Vatikánu to trochu vyzerá ako kedysi na policajných oddeleniach na Manhattane.

Pápež František je reformný a má problémy s americkými konzervatívnymi biskupmi

V základných dogmách rímskokatolíckej cirkvi ostáva pápež nemenný, to by postavil na hlavu smerovanie všetkých svojich predchodcov. Zastáva sa chudobných, podporuje celibát, je proti interrupciám a kňazskej službe žien, vystupuje proti kedysi módnej marxistickej teológii oslobodenia. Lenže intervenuje aj v politike, čo konzervatívne prúdy v rímskokatolíckej cirkvi považujú za príliš svetské: angažuje sa v otázke klimatických zmien, kritizuje protiimigračnú politiku, vyzýva na ústupky USA voči komunistickej Kube. Kritizuje pritom aj „kapitalizmus“, aj „komunizmus“.

Vo veci napätia medzi kresťanmi a moslimami sa nepostavil na stranu prenasledovaných kresťanov v islamských krajinách, len alibisticky vyzýva na „ukončenie násilia“ (to akože kresťania páchajú násilie proti moslimom alebo sami na sebe?) a na „dialóg“. Udalosti v „Palestíne“ nazýva „hroznými“, podobne ako na Ukrajine, na pôvodcov „hrozných činov“ však prstom neukazuje. V USA nepriamo, ale predsa len, vstúpil do prezidentskej kampane. Podľa názorov mnohých amerických biskupov by mal od týchto tém dať ruky preč.

USA a rímskokatolícka cirkev

Panuje názor, že Severná Amerika je protestantská, čo je pravda, lenže protestanti sú tam roztrieštení do nespočetného množstva samostatných cirkví. Rímski katolíci nie, takže rímskokatolícka cirkev v USA je tam najväčšou náboženskou obcou. Zvolenie J. F. Kennedyho ako prvého katolíckeho prezidenta bolo senzáciou. Skutočnosť, že končiaci prezident Joe Biden je tiež katolík, dokonca „praktizujúci“, už nikoho nevzrušuje.

S konzervatívnymi biskupmi v USA je však pápež „na nože“ už od svojho zvolenia v roku 2013. Niektorých z nich (vrátane jedného kardinála) dokonca „exkomunikoval“ s odôvodnením, že sú „reakcionári“. Vatikánske právomoci mu to plne umožňujú. Z oboch súčasných kandidátov na kreslo v Bielom dome nepodporil ani jedného, ale amerických voličov vyzval, aby volili „menšie zlo“. Na otázku v priebehu tlačovej konferencie, či by volil Harrisovú alebo Trumpa, odpovedal múdro, že „nie je Američan“.

Už predtým však vo Vatikáne prijal Joea Bidena a reagoval na nátlak niektorých amerických biskupov, aby Bidenovi kvôli jeho podpore interrupcií odoprel udeľovanie sviatostí (katolícka cirkev ich má sedem). Odpoveď pápeža Františka bola vtedy diplomatická: „Biden je dobrý kresťan a milosť sviatostí mu bude zachovaná“. Rozhovor však stočil na imigráciu a opakoval, že „odmietať imigrantov je ťažký hriech“. Nešpecifikoval ale, či má na mysli všetkých migrantov, alebo iba tých ilegálnych. V každom prípade sa tak do voľby amerického prezidenta 5. novembra zapojil. Donald Trump totiž postavil na zastavení migrácie svoju predvolebnú kampaň, takže v očiach amerických katolíkov je to ťažký hriešnik.

Treba pripomenúť, že od Prvého vatikánskeho koncilu (1870) je pápež „neomylný“. Platí to iba po splnení formalít (musí sa to týkať viery a musí to byť vyhlásené ex cathedra), nie v súkromnom rozhovore, mnohí moderní pápeži túto „neomylnosť“ aj ľahko ironizovali, pravoslávni kresťania ju neprijali vôbec, ale radový katolícky americký volič si to môže vyložiť inak. Veď neomylný pontifex predsa povedal, že Trump je hriešnik! Tak takého voliť nebudem.

Autor: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

253