Hassan Nasrallah pošpinil islam a v láske k susedom to spackal. Vlastní z neho urobia mučeníka, ale bol to babrák

Ako by sme znova počúvali pesničku známeho „folkáča“, ktorému sa rozhodli zriadiť bustu v českom parlamente. Neznámy vojak sa rozhoduje, či by do toho išiel znova. A zoči-voči hranej smútočnej tragikomédii si na fiktívnu otázku, či by urobil repete, sám odpovedá: nas*at jo nas*at.

V piatok 27. septembra sa v sunnitských častiach Libanonu a v severozápadnej Sýrii, ktorá nie je pod kontrolou režimných síl, začalo oslavovať. Okoloidúcim sa tradične rozdávali sladkosti (zadarmo), tancovalo sa a jasalo. Štamperlíčky nenalievali, to sa tam prieči správnej výchove. V Jeruzaleme, v Tel Avive a inde prevládala skôr pochmúrno-slávnostná nálada s otázkami v očiach: A čo bude teraz? V Saudskej Arábii tiež nesmútili, aj keď rmut nedávali príliš najavo. Ale podľa Saudov odpratali zo sveta jedného z najväčších škodcov islamu (samotná Al-Džazíra), lenže do tejto problematiky sa tu na Slovensku neradi miešame. Riešime tu tisícročný problém s Maďarmi a najnovšie s cenami plynu a konsolidačným balíčkom.

Čo na to hovorí svet

Diplomaticky si na dilemu zabitia jedného z popredných svetových kriminálnikov odpovedal Biely dom. Jeho dosluhujúci prezident Joe Biden na správu, že pri izraelskom nálete na južný Bejrút zahynul dlhoročný šéf šiítskej Strany Boha (po slovensky Hizballáh) Hassan Nasrallah, poznámkou, že ide o vykonanie „aktu spravodlivosti“ pre nespočetné obete, ktoré spôsobil (Reuters). Iní, ako napríklad francúzsky prezident Macron, nudne až neúnavne horekujú nad „eskaláciou“ konfliktu „au Moyen- Orient“ (AFP). Ruský Interfax je radšej múdro zdržanlivý. V Moskve dobre vedia, že zajtra im tam môže vyletieť do luftu štadión, divadlo alebo súprava metra pri tichom brumčaní stredoázijčanov „from the river to the see, Russia will be free“. Rozumej, Rusko od Volgy po Ochotské more. Iste, ak to putinčíci sami nenarafičia a nespravia ďalšiu trojdňovú operáciu trebárs proti Čečensku alebo už aj Azerbajdžanu.

V Indii asi tiež nebožekajú, s útokmi islamistických radikálov majú bohaté skúsenosti a so susedmi na západ od Kašmíru túto najľudnatejšiu krajinu sveta vrúcna láska zrovna nespája.

Izrael sa nevyhovára na mlčanie

Áno, pozorovatelia scény na Strednom východe sú svedkami prazvláštneho úkazu. Nie je to prvýkrát, čo židovský štát doslovne vystrieľal gangy revolučných bojovníkov za slobodu, neľútostne jedného po druhom. Dopadli tak postupne všetci (alebo takmer všetci) páchatelia masakry na izraelských športovcoch z mníchovskej letnej olympiády (1972), skončil tak aj Milý Hassan Nasrallah (2024) a spolu s ním jedným vrzom niekoľko desiatok jeho najbližších súdruhov z branže profesionálnych zabijakov.

Tentokrát sa však k tomuto činu Izrael priznal a netvrdil, že to boli možno čínske lietadlá, ktoré ho poslali do večných lovísk, ale jeho ef-tridsaťpäťky. Bolo by smiešne to popierať.

Vyzerá to, že Židia berú svoje právne normy z Tanachu (my pohania ho nazývame Starým zákonom) akosi príliš vážne. Oni už nechcú oko za oko, ale obe oči za jedno. A za zub nechcú zub alebo jeho implantovanú náhražku. Ježišmárja, oni si už pýtajú celý chrup za jeden zub! No až sa o tomto dozvie Valné zhromaždenie OSN, to bude trma-vrma…

Noví bojovníci určite povstanú, iránska teokracia sa vyhráža už opakovane pomstou a priznajme si, že „eliminovať“ jedného vraha a posadiť ho do chládku predsa zločinnosť nevymetie. Takže nebolo by lepšie nechať také exempláre ako Nasralláh pobehovať po bunkroch a vilách v uliciach južného Bejrútu alebo v katarskom luxuse? Veď aj tak prídu ďalší revolucionári, nié? Nuž, za mučenníka Nasralláha som si 27. septembra zapálil sviečku a ani som nemusel ísť na detektor lži. Vychutnával som si, ako jej knôt dohasínal a doprial som si tabuľku čokolády, ktorú som legálne prepašoval z Emirátov.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

263