Hranice, ktoré si vo vzťahoch nesprávne stanovíme, sú často dôvodom nášho sklamania, upozorňuje odborníčka

V živote to už tak býva, že človek, ktorý miluje, je ochotný tak dlho ustupovať, až sa ocitne
na hranici zraniteľnosti svojej hrdosti. Hranice, ktoré si sami nesprávne stanovíme, sú často dôvodom nášho sklamania, a tak sme sa s Evou Máriou Samcovou, psychologičkou, koučkou a facilitátorkou, ktorá sa špecializuje na osobnostný rozvoj, porozprávali o téme budovania a nastavovania si hraníc vo vzťahoch.

Evka, čomu sa venujete?

Vo svojej práci sa zameriavam na témy ako sebaláska, prokrastinácia, vzťahy a budovanie cesty
k úspechu. Ako riaditeľka AVA, o. z., sa aktívne venujem prevencii a riešeniu detskej traumy.
Verím, že keď je človek šťastný, nepotrebuje ubližovať druhým – môj prístup preto spája
empatiu a jasné smerovanie k naplneniu osobného potenciálu každého jednotlivca.

Na čo vlastne slúži nastavovanie hraníc vo vzťahu?

Nastavovanie hraníc vo vzťahu slúži predovšetkým na ochranu našej individuality a duševného
zdravia. To nám vo vzťahu umožňuje udržať rovnováhu medzi našimi potrebami a potrebami
partnera. Hranice nie sú len o tom, čo je pre nás prijateľné, ale aj o tom, ako si vážime samých
seba a čo očakávame od druhých. Sú ako kompas, ktorý nám pomáha navigovať v interakciách s partnerom, aby sme sa nestratili v jeho očakávaniach či tlakoch. Ak hranice neexistujú, ľahko
môže dôjsť k tomu, že jeden partner začne ovládať dynamiku vzťahu, čo vedie k nerovnováhe a
napätiu.
Hranice teda slúžia nielen na ochranu osobného priestoru, ale aj na udržanie vzájomného
rešpektu. Umožňujú nám jasne komunikovať, čo potrebujeme, aby sme sa cítili bezpečne a
komfortne, a tým vytvárajú základ pre dlhodobú spokojnosť vo vzťahu. Bez hraníc riskujeme
emocionálnu preťaženosť a nesúlad medzi očakávaniami oboch strán.
Je to ako v tanečnej sále – potrebujete priestor, aby ste sa mohli pohybovať, ale zároveň máte
spoločný rytmus, ktorý vás vedie. Ak jeden z partnerov neustále zasahuje do priestoru druhého,
harmónia sa vytratí. Takže hranice sú vlastne nástrojom pre udržanie tejto harmónie a pre
prehlbovanie dôvery.

Prečo je dôležité nastaviť si vo vzťahoch hranice?

Hranice sú nevyhnutné pre to, aby sme si vo vzťahu zachovali pocit vlastnej identity a sebaúcty.
Vzťahy, v ktorých chýbajú jasne stanovené hranice, sa môžu rýchlo stať zdrojom nejasností,
chaosu, frustrácie a nepochopenia. Ak si nevyhraničujeme, čo je pre nás dôležité, riskujeme, že
sa ocitneme v pozícii, kde plníme očakávania partnera na úkor vlastných potrieb. To môže viesť
k strate osobnej pohody, vyčerpaniu a dokonca k emocionálnemu vyhoreniu.
Dôležitosť hraníc spočíva aj v tom, že dávajú vzťahu poriadok. Pomáhajú nám vyhnúť sa
konfliktom tým, že už od začiatku nastavíme jasné očakávania a limity. Ak si vo vzťahu
dokážeme udržať hranice, zvyšuje sa nielen kvalita našej komunikácie, ale aj hĺbka
emocionálneho prepojenia, pretože obaja partneri vedia, kde sú ich limity a ako sa o ne vzájomne starať. Hranicami máme kontrolu nad tým, čo prichádza do vášho vnútorného sveta. Nastavenie hraníc zároveň partnerovi ponúka možnosť pochopiť a rešpektovať vás na hlbšej úrovni.

Je podľa Vás potrebné o hraniciach vo vzťahu, či už ide o partnerský alebo len priateľský,
komunikovať?

Komunikácia je kľúčová. Ak o hraniciach nehovoríme, ako môže náš partner vedieť, kde sú naše
limity? Veľakrát predpokladáme, že by partner „mal vedieť“, čo nás zraňuje alebo irituje, ale
pravdou je, že každý vníma veci inak. Čo je pre jedného prijateľné, môže byť pre druhého
neprijateľné. Každý z partnerov mal predsa v detstve inú výchovu, vyrastal v inom prostredí,
zažíval iné situácie, má iné skúsenosti, znalosti, je iná osobnosť so svojim vnímaním, cítením,
myslením. Jasná a otvorená komunikácia o hraniciach predchádza zbytočným konfliktom a
nedorozumeniam. Okrem toho, samotná komunikácia o hraniciach umožňuje partnerom rásť a
lepšie si uvedomovať, čo potrebujú, aby sa cítili rešpektovaní a milovaní. Keď sa o hraniciach
rozprávame pravidelne a s empatiou, posilňujeme dôveru a hlbšie prepojenie.

Ako riaditeľka AVA, o.z., sa aktívne venuje prevencii a riešeniu detskej traumy. Foto: Archív EMS — Eva Mária Samcová sa vo svojej praxi aktívne venuje prevencii a riešeniu detskej traumy. Foto: Archív EMS

Na čo si treba dať pozor pri nastavovaní hraníc?

Na mieru. Nastavovanie hraníc je ako umenie. Ak sú hranice príliš rigidné, môžu vyvolať
pocit vzdialenosti, a ak sú príliš voľné, strácajú svoju funkciu. Pri nastavovaní hraníc je dôležité
zohľadniť potreby oboch strán. Vyjadrovať svoje hranice asertívne, ale s rešpektom. Ak zvolíme
príliš autoritatívny tón, môžeme spôsobiť odpor. Na druhej strane, ak sa bojíme vyjadriť, čo nám nevyhovuje, obetujeme svoju vlastnú pohodu. Pri hraniciach si tiež musíme dať pozor na to, aby sme ich nevyužívali ako nástroj manipulácie. Hranice majú slúžiť na ochranu našej osobnosti a integrity, nie na kontrolu partnera.

A ako ich čo najlepšie do vzťahu zaviesť?

Najlepšie je zavádzať ich postupne, prirodzene a v kontexte konkrétnych situácií. Keď cítime, že
niečo nie je v poriadku, je dôležité to vyjadriť hneď, nie čakať, kým sa frustrácia nahromadí.
Asertívna komunikácia, v ktorej partnerovi vysvetlíme, prečo je pre nás táto hranica dôležitá,
pomôže predísť nedorozumeniam. Dôležité je tiež pridať trochu flexibility – hranice môžu byť v
určitých situáciách mierne upravené, ale nikdy by nemali byť úplne ignorované. Predstavte si
hranice ako záhradný plot, na ktorom je brána – občas ju môžete otvoriť, aby do vašej záhrady
vstúpil niekto blízky, ale vždy máte kontrolu nad tým, koho a kedy pustíte dnu.

Kedy je najvhodnejší čas zaviesť do partnerského vzťahu hranice?

Najlepšie je zaviesť hranice čo najskôr – ideálne ešte v raných fázach vzťahu. Na začiatku
vzťahu bývame zamilovaní, ochotní robiť kompromisy a často prehliadame veci, ktoré nám
neskôr začnú vadiť. Práve v tomto období je dôležité komunikovať, čo nám vyhovuje a čo nie,
aby sa nevytvorili zvyky, ktoré by nám neskôr mohli prekážať.
Ak ste však vo vzťahu už dlhší čas a hranice neboli nastavené, nikdy nie je neskoro začať. O to
viac je však potrebná dôkladná a citlivá komunikácia, aby partner pochopil, že zmeny nie sú
útokom na neho, ale spôsobom, ako zlepšiť kvalitu vzťahu.

Čo ak si ich človek nenastavil a vzťah je už v pokročilom štádiu, zrazu si začneme
uvedomovať, že vo vzťahu sa nám prestáva páčiť alebo v ňom chýba rešpekt, mnohí
majú problém aj s tým, že často dochádza len k sľubom. Ako si poradiť v tomto štádiu?

Ak ste vo vzťahu, kde ste si nestanovili hranice a začínate cítiť nespokojnosť, najdôležitejším
krokom je uvedomiť si, že zmena je možná. Niekedy sa bojíme hovoriť o svojich potrebách,
pretože sa obávame, že to nášho partnera zraní alebo vyvolá konflikt. V niektorých prípadoch ide až o strach, že nás partner opustí. Pravda je však taká, že ak nekomunikujeme, nespokojnosť sa len hromadí.
Ak sľuby na zmenu neboli dodržané, je dôležité byť dôsledný. Musíte si sami určiť, aký máte
limit – koľkokrát ste ochotní odpustiť a čo už pre vás nie je prijateľné. Činy hovoria hlasnejšie
ako slová. Ak sa cítite nerešpektovaní, mali by ste sa zamyslieť, či tento vzťah naozaj napĺňa
vaše potreby a či je partner ochotný pracovať na zlepšení.

Veľa žien často prehliada svoje hranice… Spôsobené je to predovšetkým „zázračnými
ružovými okuliarmi“. Je možné, že nevieme posúdiť svoje hranice alebo o nich dokonca
nevieme?

Áno, je to veľmi časté, najmä na začiatku vzťahu (a nielen u žien), keď sme pod vplyvom
zamilovanosti a všetko vidíme cez „ružové okuliare“. V takejto fáze je prirodzené prehliadať
detaily alebo tolerovať veci, ktoré by nám za normálnych okolností prekážali. Táto neschopnosť
vidieť alebo vnímať svoje hranice často pramení nielen z eufórie, ale aj z našich predošlých
vzťahových skúseností a zranení.
Mnoho ľudí má problémy s nastavením hraníc kvôli vzťahovým väzbám, ktoré si vyvinuli v
detstve alebo v predošlých vzťahoch. Ak sme zažili emocionálne traumy alebo nás niekto
sklamal, môžeme byť viac náchylní k tomu, že sa vzdávame svojich hraníc, pretože sa bojíme
opäť zažiť bolesť. Naša výchova nás tiež môže viesť k tomu, že sme príliš prispôsobiví, pretože
sme boli naučení, že by sme mali vyhovieť druhým na úkor vlastného pohodlia.
Hranice sa vyvíjajú s tým, ako rastieme a prekonávame svoje osobné traumy. Mnohí ľudia si
neuvedomujú, že majú právo stanoviť si hranice ešte pred tým, než sa do vzťahu úplne ponoria. Už na začiatku je dôležité vedieť, čo chceme, a čo naopak odmietame, čo nám pomôže ľahšie
rozpoznať prekročenie hraníc v priebehu vzťahu a včas zasiahnuť. Ak niekto prekročil naše hranice, často sme nepovedali nič… Následne nám zostal iba zlý pocit z nezvládnutej komunikácie s iným človekom, ale omnoho horší je následný zlý pocit zo samej seba.

Ak sú naše hranice prekročené, môžeme sa cítiť ponížené, zmanipulované, bezcenné, zneužité, ako postupovať vtedy?

V takýchto situáciách je kľúčové uvedomiť si, že je v poriadku, ak sme v danej chvíli
nereagovali tak, ako by sme si želali. Sebakritika nám často spôsobí viac škody ako samotné
prekročenie hraníc. Dôležitým krokom je spracovať túto skúsenosť, poučiť sa z nej a potom to
skúsiť inak. Ak sú naše hranice prekročené, môžeme sa k situácii vrátiť, aj keď už prebehla. Dôležité je hovoriť otvorene a úprimne o tom, čo sa stalo a ako sa nás to dotklo. Ak nás niečo zasiahlo, je vhodné to komunikovať, pretože tiché potláčanie emócií vedie k zhoršeniu vzťahu. Vždy máme možnosť postaviť sa za seba a za svoje potreby, a aj keď to môže byť náročné, s praxou sa stávame v tejto oblasti silnejšími.

Môže mať prekročenie hraníc zdrvujúce následky pre vzťahy?

Áno, prekročenie hraníc môže mať veľmi negatívne následky pre vzťahy, najmä ak sa opakuje a
nerieši. Keď sú naše hranice pravidelne ignorované, začíname sa cítiť nerešpektovaní,
zanedbávaní alebo dokonca zneužití. To vedie k postupnému oslabovaniu dôvery a emocionálnej blízkosti. Dôvera je základom každého vzťahu – ak sa zničí, môže byť veľmi ťažké ju obnoviť.
Prekročenie hraníc tiež môže viesť k nahromadeniu nevyjadrených frustrácií, ktoré sa môžu
prejaviť v iných oblastiach vzťahu. Môže to vyústiť do väčších konfliktov alebo dokonca k
rozpadu vzťahu. Je dôležité, aby obaja partneri rešpektovali svoje hranice, pretože to je spôsob,
ako si udržať zdravý a dlhodobý vzťah.
Ak si opakovane nevieme nastaviť hranice, môže to spôsobovať emocionálne zranenia, dokonca aj traumy a stratu sebavedomia. A tam už bude potrebná odborná pomoc.

Jej prístup preto spája empatiu a jasné smerovanie k naplneniu osobného potenciálu každého jednotlivca. Foto: Archív EMS

Ak máme stanovenú jasnú osobnú hranicu, potom musíme mať aj jasné následky
porušenia našej hranice. Ako ju dodržať, aj keď mi je to nepríjemné alebo dokonca k tomu
sama nechcem pristúpiť alebo som už odpustila asi stokrát a viem, že teraz už musím byť
rázna, pretože sa náprava neudiala. Máte nejaké tipy či rady?

Dodržanie hranice po jej porušení môže byť mimoriadne náročné, najmä ak sme v minulosti
často odpúšťali alebo boli príliš zhovievaví. Tu však prichádza kľúčová lekcia – ak nedodržíme
svoje vlastné hranice, učíme ostatných, že ich môžu neustále prekračovať bez následkov. Čím
viac tolerujeme porušovanie svojich hraníc, tým menej vážne nás ostatní berú.
Je normálne cítiť sa nepohodlne, keď sa snažíme byť dôslední, najmä ak máme sklony k empatii
a odpúšťaniu. V tomto prípade je dôležité uvedomiť si, že dôslednosť v dodržiavaní hraníc nie je o tvrdohlavosti, ale o ochrane nášho vlastného duševného zdravia. Niekedy môžeme cítiť vinu, keď sme rázni, ale musíme si uvedomiť, že sa tým chránime pred ďalším zranením.
Ak sa snažíte nastaviť si hranice, mám tu niekoľko tipov, ako na to:

Definujte jasné následky: Predtým, než sa dostanete do situácie, kde by vaše hranice mohli
byť porušené, určte si jasné a konkrétne následky. Napríklad, ak niekto neustále mešká na
stretnutia, môže to znamenať, že si budeme musieť stanoviť časový limit na ich príchod alebo zvážiť zmenu plánov.
Komunikujte vopred: Ak máte obavy, že vaše hranice môžu byť porušené, informujte druhú stranu o vašich očakávaniach a možných dôsledkoch ešte predtým, než dôjde k prekročeniu. Čím skôr vyjadríte svoje potreby, tým väčšiu šancu máte na to, že budú rešpektované.
Pripravte si skripty: Môže byť užitočné mať pripravené skripty alebo frázy, ktoré použijete, keď bude potrebné rázne reagovať. Napríklad: „Keď sa toto stane, musím urobiť toto, aby sme sa vyhli ďalšiemu porušovaniu našich dohôd.“
Osvojte si sebaúctu: Dôslednosť v dodržiavaní hraníc nie je o tvrdohlavosti, ale o ochrane
vášho duševného zdravia. Pracujte na budovaní sebavedomia a uvedomte si, že stanovenie hraníc je súčasťou rešpektu voči sebe a svojím potrebám.
Riešte situácie ihneď: Ak je hranica prekročená, riešte situáciu čo najskôr. Neodkladajte
konfrontáciu alebo riešenie problému, aby sa pravidlo nezvyklo porušovať a nestalo sa normou.
Nastavte si podporný systém: Vyhľadajte podporu priateľov, rodiny alebo odborníkov
(psychológ, psychoterapeut), ktorí vám môžu pomôcť pri udržiavaní vašich hraníc. Môžu vám poskytnúť povzbudenie a rady, ako efektívne zvládať situácie.
Pripomínajte si výhody: Pripomínajte si, prečo sú vaše hranice dôležité a ako vám pomáhajú chrániť vaše duševné zdravie. Tým, že budete mať jasný cieľ a pochopenie, prečo sú hranice nevyhnutné, budete mať väčšiu motiváciu ich dodržiavať.

Častokrát sa ženy/muži vyhrážajú, že ak sa stane to a to, odídem… Ale v skutočnosti to
nechcú, len dúfajú, že sa niečo zmení a vlastne tým, že neodídu, ponižujú samé seba, čo
vtedy?

Toto je veľmi častá situácia, kedy sa vyhrážanie odchodom stáva akousi stratégiou na vyvolanie zmeny, no ak sa tento krok nikdy nezrealizuje, stráca to svoju silu. Partneri potom vnímajú tieto vyhrážky ako prázdne slová, čo oslabuje celkovú dynamiku vzťahu.
Takéto situácie sú často spojené s psychologickými faktormi, ako sú vzťahové väzby (vytvárajú sa v prvých troch rokoch života) a osobnostné črty. Vyhrážanie sa odchodom, ktoré nie je nikdy realizované, môže byť výsledkom úzkostnej alebo vyhýbavej vzťahovej väzby. Ľudia s úzkostnou väzbou sa môžu obávať opustenia a konfliktov, čo ich môže motivovať k tomu, aby sa vyhrážali odchodom, ale zároveň sa boja urobiť konečný krok. Na druhej strane, ľudia s vyhýbavou väzbou môžu mať problémy s vyjadrovaním svojich potrieb a strach z prílišného zapojenia sa do konfliktov, čo ich vedie k tomu, aby sa vyhýbali konfrontáciám, aj keď sú nespokojní.
Manipulatívne správanie alebo psychické poruchy, ako je napríklad emocionálna závislosť,
môžu tiež hrať úlohu. Ak sa partneri neustále vyhrážajú odchodom bez jeho realizácie, môže to byť signálom, že sú manipulovaní vlastnými vnútornými konfliktmi alebo psychickými vzorcami správania. Aby sme situáciu zlepšili, je dôležité prehodnotiť naše motivácie a strachy. Môže byť užitočné pracovať na osobnom raste a sebapoznaní, aby sme pochopili, prečo máme tendenciu robiť prázdne vyhrážky. Práca s odborníkom (psychológ, psychoterapeut) môže pomôcť identifikovať a prekonať vzorcové správanie, ktoré nás vedie k neefektívnym stratégiám riešenia problémov.
Namiesto neefektívnych vyhrážok by sme sa mali zamerať na konkrétnu a otvorenú
komunikáciu, kde jasne vyjadríme svoje potreby a dôsledky, ak sa naše potreby nenaplnia. Ak sme už hovorili o odchode, ale nikdy sme k tomu nepristúpili, je možno čas sa zamyslieť, čo nás v skutočnosti brzdí. Strach zo samoty? Strach z konfliktu? Tieto faktory treba preskúmať, aby sme si ujasnili, čo naozaj chceme a potrebujeme vo vzťahu. Je dôležité si uvedomiť, že presadzovanie svojich hraníc je kľúčové pre zdravé vzťahy a môže vyžadovať odvahu a sebareflexiu.

Čo je teda pre vzťahy a nastavenie hraníc to najdôležitejšie a najpodstatnejšie a čomu sa treba vyvarovať a na čom, naopak, trvať?

Najdôležitejší pre zdravé vzťahy je vzájomný rešpekt. Hranice sú len nástrojom, ktorý nám
umožňuje rešpektovať seba aj druhého. Keď máme stanovené hranice, chránime si svoju
sebaúctu a zároveň umožňujeme vzťahu rásť na pevnejšom základe.
Je dôležité vyvarovať sa pasivite a tichému prehliadaniu svojich potrieb. Tieto „malé“ ignorácie
často vedú k veľkým problémom v budúcnosti. Naopak, treba trvať na komunikácii a byť
dôsledný v tom, čo je pre nás podstatné. Hranice nie sú o kontrole druhého, ale o vzájomnom
pochopení a rešpekte. Vzťah, kde sú hranice jasne stanovené a rešpektované, je vzťahom, kde
môžu obaja partneri rásť a cítiť sa bezpečne. A to vlastne všetci chceme, či nie?

692