Ďalšia eskapáda Turecka: Stavia sa do čela boja proti neveriacim a chce vybudovať moslimskú alianciu za oslobodenie Palestíny

Po svojom vyhadzove z predbežných rokovaní o vstupe do EÚ sa turecký prezident činí na viacerých iných frontoch. Najnovšie vyzýva na krížovú výpravu za oslobodenie svätej zeme, čo je vetné spojenie, ktoré Turecko samozrejme z pragmatických dôvodov takto nepoužíva.

Kroky Turecka v tomto smere a jeho snaha nadobudnúť už dávno stratenú hegemóniu v islamskom svete sú už chronicky známe a konkrétnu správu o najnovšej tureckej iniciatíve prinesla čerstvo agentúra Reuters (7. septembra). Áno, Turecko sa pustilo do boja za vytvorenie islamskej aliancie za oslobodenie „Palestíny“. Každému, kto iba letmo sleduje vývoj na Strednom východe, asi nespôsobí veľkú intelektuálnu ujmu odpovedať si na otázku, kto sa má stať vodcom tejto aliancie. Iste, dobrať sa správnej odpovede môže byť pre slabšieho jedinca vonkoncom náročné.

Turecko však demonštruje účinnú pomstu vymeriacemu západu za to, že odmietol nechať sa spasiť demograficky vegetačnou krajinou. Islamská aliancia à la Turecko sa až príliš podobá na stredoveké križiacke výpravy, než aby sa táto analógia dala odmyslieť. Aj Turecko kričí po oslobodení svätej zeme a tým súčasne po podrobení, ak nie vyhladení pôvodného obyvateľstva.

Hľadajú sa spojenci

V oficiálnom Bruseli a zatiaľ ani vo Washingtone si Ankara spojencov nenájde, to už skôr v málo významných hlavných mestách dvojzáprahu EÚ/NATO. Momentálne v Budepešti, no ktovie, možno aj v Bratislave… Ale to je už veľmi nepravdepodobná možnosť. V septembri však tureckí nostalgici za bývalou osmanskou ríšou urobili dieru do sveta. Prvýkrát po vyše jednej dekáde nesporný vládca Turecka hostil iného regionálneho autokrata – egypského prezidenta (A. F. al-Sisiho) – so zjavným cieľom napraviť dlhodobo škrípajúce vzťahy medzi obomi štátmi.

Na okraj tejto návštevy R. T. Erdogan vyzval všetky moslimské krajiny, aby vytvorili alianciu proti „rastúcej hrozbe expanzionizmu“ židovského štátu. Erdoganov prejav (nebolo to v Ankare, ale príznačne v Istanbule) sa len hmýril silným „výrazivom“. „Jediným krokom, ktorý zastaví izraelskú aroganciu, izraelský banditizmus a izraelský štátny terorizmus je aliancia moslimských krajín.“

Podobne ako Egyptu sa Erdogan zalieča aj Sýrii, opäť s namrzenými výkrimi zameraných na Tel Aviv a čerí vodu vyhrážkami „vybudovať hrádzu proti izraelskému expanzionizmu“ v Sýrii a Libanone. Sýrskeho prezidenta B. al-Assada, ktorý aj tak vo svojej krajine sedí na ruských a tureckých bajonetoch, oslovil s ponukou „kedykoľvek obnoviť vzájomné vzťahy“ prerušené občianskou vojnou v Sýrii po roku 2011. Vzhľadom na to, že Turecko sa v Sýrii už takpovediac zabývalo, je to pozoruhodný oznam.

Trefa do živého mäsa

Po 7. októbri minulého roka Erdoganovo Turecko izraelský štát (zatiaľ nie „entitu“) výrazne na… (teraz hľadám relatívne spisovný výraz), tak povedzme napajedilo. Stalo sa len ťarbavo skrývaným obhajcom iránskeho útoku v hereckej roli Hamasu.

Samozrejme, že útok zo 7. októbra odsúdilo, ale, ale, ale… a je zbytočné to ďalej rozpitvávať. Turecko, kedysi dôležitý obchodný partner, dokonca v apríli vyhlásilo Izraelu úplné obchodné embargo, ktoré má platiť až do židovskej kapitulácie. Prefíkane sa tomu hovorí „prímerie“. Naostatok – a to už nie je apríl – obvinilo Izrael z toho, že po ukončení vojny v Pásme Gazy chce tento malý štát dobyť celé Turecko! A pohrozil inváziou tureckých ozbrojených síl do Izraela. To má byť akože prevencia proti plánovanému izraelskému útoku: „Tak, ako sme vstúpili do Náhorného Karabachu a do Líbye, môžeme to isté urobiť im,“ vyhlásil Erdogan v diskusii prenášanej tureckou televíziou.

A aby srandy nebol koniec, po zabití teroristu Izmájíla Haníju (a pre EÚ, USA a iných to teda že bol dezignovaný terorista) ho Turecko označilo za „mučeníka“ a vyzvalo izraelské veľvyslanectvo v Ankare, aby zvesilo svoju vlajku na pol žrde. Keďže tohto predstaviteľa Hamasu nechal zrejme „neutralizovať“ práve Izrael, táto žiadosť by bola vtipná, ak by to Turecké úrady bývali mysleli vážne.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 226