Kým Izrael existuje, veľký historický konflikt medzi dvomi hlavnými vetvami islamu bude len driemať

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Prebiehajúca vojna medzi Izraelom na jednej a Iránom a jeho zástupnými entitami na druhej strane síce hrozia prerásť do veľkého regionálneho a v katastrofickom prípade aj svetového konfliktu, ale v strednej Európe (v už sotva fungujúcej Vyšehradskej skupine) panuje kľud.

Pozornosť sa úplne logicky obracia k bojom na Ukrajine. V ich dôsledku svetový konflikt nehrozí. Pre strednú Európu si mimoriadnu pozornosť zaslúžila Ukrajina preto, že Maďarsko, Poľsko a Slovensko s týmto štátom priamo susedia, pričom jadro strednej Európy – Vyšehradská štvorka – je aj tak rozpoltená. Maďarsko a Slovensko sa stali, nech sa im to páči alebo nie, blahosklonnými kolaborantmi s Ruskom, Česko a Poľsko si uchovávajú tvrdý protiagresívny postoj.

Jedno majú ale všetky tieto štyri krajiny spoločné: vojna na Strednom východe, menovite tá iránsko-izraelská, sa nachádza až na druhom mieste za Ukrajinou, je ich politickému obzoru príliš vzdialená.

Konflikt starý ako dejiny spočíva vďaka Izraelu v utlmení

Ak sa posunieme k jadru veci, ide o historický a krvavý spor medzi šíitmi a sunnitmi, pričom svet mal možnosť nahliadnuť pod povrch reality tohto vieroučného a súčasne strategického konfliktu počas tzv. Prvej vojny v zálive, t. j. ozbrojeného brutálneho stretu medzi Irakom a Iránom, inak tiež osemročnej vojne (1980 – 1988). Zákulisia a dozvuky tejto vojny a pretrvávajúci vplyv je možné sledovať online v inštitucionálnej aj písomnej produkcii – Middle East Forum, Middle East Quarterly, Institute for Middle East Policy, MEMRI i v podaní žijúcich či už nebohých špičkových arabistov od Bertranda Lewisa až po Richarda Pipesa.

V arabskej časti moslimského sveta ide napr. podľa Yoseffa Bodanského, amerického „hybridu“ medzi novinárom a bezpečnostným analytikom, o rozhodnutie, kto bude v budúcnosti dominovať svetu islamu – islamizmus alebo arabizmus. Autor (Bodansky) považuje za kľúčovú hlavnú silu štátneho islamizmu Irán, ktorému sekundujú nábožensky blízke komunity väčšinovo v Iraku, menšinovo v Sýrii a Libanone, väčšinovo potom opäť v Bahrajne, výrazne v Jemene a väčšinovo zase v Azerbajdžane. Posledne menovaná – postsovietska – krajina je však vysoko sekularizovaná a udržiava so židovským štátom skôr nadštandardné vzťahy.

Pre sunnitov všeobecne, ak urobíme prierez z vyššie uvedených časopisov, statí príslušných výskumných inštitútov alebo menovaných autorov, sú šiíti vieroučne nezaujímaví a okrajoví, často ich dokonca odmietajú uznať ako moslimov. Sú však zastúpení v množstve arabských a iných moslimských štátoch. Politicky platia tradične za nebezpečných radikálov a keďže vo väčšinových sunnitských štátoch žijú často v utajení, svetovo udávané percento šiítov v moslimskej komunite (údajne okolo 14 % islamského sveta) je nepochybne silne podhodnotené.

Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ

V moslimskom svete už dlhodobo prebieha zápas o to, kto bude najsilnejším „strážnym psom“ univerzálnej obce veriacich (umma). Momentálne sa tento boj o vplyv odohráva medzi Saudskou Arábiou a Iránom, v minulosti sa však o toto panovnícke kreslo uchádzali aj Egypt a úplne historicky Turecko, ktoré sa dnes ako potenciálny vodca moslimského sveta opäť prediera do popredia po tom, čo jeho integračným pokusom dala Európska únia košom. Ba, svoje ambície mala aj málopočetná, ale bohatá Líbya, pričom spôsob, ako získať obľubu v celom islamskom svete je čo najostrejší protiizraelský postoj, čiže antisionizmus. Nenávisť proti Židom a predovšetkým Izraelčanom zdieľa drvivá väčšina arabských aj nearabských moslimov a vlády ich krajín, ktoré „koketujú“ s Izraelom, sa držia pri moci iba preto, že nie sú demokraticky volené.

Ozajstné názory arabskej či už ulice, arabského duchovenstva (ulamá) alebo akademického sveta si aj na Slovensku môžeme sprítomniť vďaka MEMRI (Middle East Media Rsearch Institute).

Masívna podpora Iránu poskytovaná Pásmu Gazy nie je vôbec náhodná. Gazanských Arabov používa Irán neskrývane na špinavú prácu a pohlavári Gazy sú od toho kráľovsky platení. Navyše sa im ako vrahom Židov aj vlastných ľudí uvoľňuje priestor pre podstavce sôch hrdinov. Ak by, a to nie je iba planá domnienka, nebolo Izraela, celý moslimský, ale najmä arabský svet by sa zrejme varil v jednom vražednom kotli, ktorého ukážkou bola Prvá vojna v Zálive.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik