Ako zabiť jazyk nevojensky: Bieloruština je na vymretie, po krátkom znovuzrodení opäť bojuje o prežitie

Bielorusko je krajina územne asi štyrikrát väčšia ako Slovensko s takmer asi dvojnásobným počtom obyvateľstva. Jeho spisovný jazyk má však podobnú históriu ako slovenský, začal sa utvárať tiež až v 19. storočí a zažíval obdobie, keď bol na pokraji zániku. Na rozdiel od slovenčiny však bieloruština hrozbu zániku pociťuje opakovane, a to práve v súčasnom období.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorého západný svet označuje za autoritatívneho vodcu a prískokového fámulusa ruského prezidenta Putina, sa raz vyjadril (citované podľa britského denníka The Guardian), že v bieloruskom jazyku „sa nedá vyjadriť nič významné“.

Bielorusko je hádam momentálne ideologicky ešte viac postsovietske ako samotné Rusko. Verejne sa tu pestuje kult takých týpkov ako Lenin a Felix Dzeržinskij, niekdajší šéf boľševickej tajnej polície – Čeky a OGPU – a jedného z architektov červeného teroru v predvojnovom Sovietskom zväze. Dôvod pre kult práve tohto nešťastníka je skutočnosť, že sa narodil v cárskej ríši v dnešnom Bielorusku, dokonca v minskej gubernii. Je to teda slávny rodák.

Bielorusko má problémy s obyvateľstvom, demokraciou aj identitou

Podobne ako v západných krajinách všeobecne, a v Rusku ešte viac, aj v Bielorusku populácia rýchlo starne, na ženu tam podľa sčítania obyvateľstva z roku 2020 pripadne 1, 4 dieťaťa. Horšie to vyzerá s identitou tohto národa. Iste, ak prijmeme uznávanú tézu, že kultúrna identita je viazaná na rodný jazyk. Podľa posledného sčítania obyvateľstva sa podľa bieloruského Národného štatistického výboru k ruskej etnicite prihlásilo 8, 3 % obyvateľstva, ale ruský jazyk ako prvý a hlavný jazyk každodennej komunikácie uviedlo hneď 75 % ľudí, zatiaľčo bieloruštinu iba 10 %. Bieloruština si svoju pozíciu zachováva už len vo vidieckych oblastiach a v kruhoch protilukašenskovej intelektuálnej opozície v hlavnom meste a vo väčších mestách, hoci táto opozícia proti rusifikácii pôsobí často v exile a neumožnili jej členstvo v parlamente. V Dolnej komore bieloruského parlamentu, v ktorom sedí 120 poslancov, nemá opozícia ani jedného jediného zástupcu.

Postavenie bieloruštiny sa dramaticky zmenilo v ostatných dvoch desaťročiach

Taktovku používania jazyka v krajine v protipóloch bieloruština verzus ruština udáva, ako inak, bieloruské hlavné a súčasne najväčšie mesto – Minsk. Bieloruštine veľmi blízka ruština tam a v celom urbánnom Bielorusku kedysi dominovala v sovietskych časoch, keďže kariéra a spoločenský vzostup boli závislé práve od znalosti a používania tohto jazyka, ku ktorému množstvo Bielorusov takpovediac konvertovalo. Sám bieloruský prezident používa ruštinu v súkromí aj na verejnosti, aj keď napr. bývalý a možno aj budúci český premiér A. Babiš mu nemá čo závidieť. Lukašenkova ruština je totiž podľa domácich pozorovateľov prízvukovo umelá, plná chýb a bielorusizmov.

Prezident sa ale pridržiava Kremľa nielen politicky, ale aj po lingvistickej línii. Od roku 1990 bola bieloruština jediným štátnym jazykom tejto republiky, ale po referende v roku 1995, nad hodnovernosťou ktorého sa vznášajú otázniky, sa popri nej štátnym jazykom stala aj ruština.

Ak ešte v roku 2009 uviedlo 60 % Bielorusov ruštinu ako „prvý“ jazyk a dnes je to 75 %, čo sú údaje z r. 2020 a to percento sa medzitým navýšilo, v samotnom Minsku ruštinu prednostne používa 83 % a bieloruštinu iba šesť percent. Ak ešte v roku 1994 bolo sotva 5 % bieloruských škôl ruskojazyčných, ako sa uvádza v „Memente“ z 27. 4. 2009, v priebehu necelých tridsiatich rokov začali domáci jazyk v nevídanom meradle vytláčať. Bieloruština sa stala popoluškou.

Zosadiť ruštinu z trónu hegemónneho jazyka sa nevypláca, čoho sú si bieloruskí politici vedomí. Okupáciu Krymu v r. 2014 Rusko odôvodnilo ochranou ruskojazyčného obyvateľstva a ten istý argument inštrumentalizovalo aj pri invázii na nekrymskú Ukrajinu v r. 2022. Až potom pribudli ďalšie málo vtipné tvrdenia, že túto krajinu treba „debanderizovať“, „denacifikovať“ a preventívne „deNATOizovať“. Jazyk sa však stal tým prvým manipulatívnym objektom.

Belorusi nemusia úplne zúfať

Národ chápeme ako spoločenstvo identifikovateľné s určitým systémom hodnôt, jazykom, náboženstvom, kultúrnymi vzorcami správania, historickou skúsenosťou, sebareflexiou, ale aj teritóriom a aktuálnou ekonomickou a politickou skutočnosťou. Je to možno pokus o príliš akademickú definíciu, ale príslušnosť k určitému národu sa vlastne prejavuje stotožnením sa s národnou identitou tohto spoločenstva.

Bieloruskí jazykoví patrioti sa môžu oprieť o príklad Ukrajiny, ktorá vykonala úspešnú lingvistickú revolúciu proti blízkemu jazykovému príbuznému a na neokupovaných územiach vplyv ukrajinčiny rastie. Zatiaľ. Ako príklad môže slúžiť aj Kazachstan, kde sa ruština na úkor domáceho jazyka neuveriteľne etablovala nie ako prvý, ale dokonca ako jediný jazyk väčšiny obyvateľstva, lenže s postupným odchodom prisťahovaných bývalých sovietskych Rusov z tejto obrovskej krajiny stráca pôdu pod nohami aj ich jazyk. V prospech doteraz úplne zdeptanej a tvrdo spiacej turkickej kazaštiny.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

2 236