Vojny na Ukrajine a v Izraeli sú spojené nádoby. Nepriateľ sa usiluje o ich zničenie a územie

Všimli ste si niekedy, že ten tábor ľudí na Slovensku, ktorý podporuje vo vojne Ruska proti Ukrajine ruskú stranu, napr. tým, aby iné štáty nedodávali Ukrajine zbrane na obranu, súčasne viac či menej zúrivo útočí na Izrael, ktorý sa bráni útokom iránskych ozbrojených skupín v arabskom svete?

V čom sú si tieto vojny podobné

Na počiatku každého odsúdenia Ukrajiny a izraelskej odvetnej obrany proti gazanským Arabom a teraz už aj proti Jemenu, Libanonu a priamo Iránu je zaklínacia formula: Vojenské prepady Ukrajiny v rokoch 2014 a 2024 boli porušením medzinárodného práva, útok na Izrael v r. 2023 bol porušením územnej suverenity nezávislého štátu. Ale to je iba úvodná povinná jazda, ako keby ste niekomu povedali „dobrý deň“. O práve na obranu a o zverstvách útočníkov proti civilnému obyvateľstvu sa nepatrí hovoriť. Často sa skôr vyťahuje demagogická karta obvinenej strany, že nič také ako neslýchané bitúnky, znásilňovanie, usekávanie či odrezávanie hláv a zdokumentované rozparovanie obetí sa neudialo, a ak áno, tak to na svojich spáchali Ukrajinci a Izraelčania. Ani zrovnanie Mariupolu, Bachmutu a desiatok iných ukrajinských miest nie je pravda. To spáchali Ukrajinci.

Namiesto toho počujeme nárek nad „nezmyselným“ zabíjaním. Najlepšie bude nie to, aby Rusko prestalo útočiť a zabíjať, ale aby sa Ukrajinci nebránili a nechali sa zabíjať sami. Nasledujú potom absurdné výzvy smerujúce k tomu, aby sa Ukrajina či Izrael brániť nemohli: prestaňte im dodávať zbrane! Inými slovami, až im dôjdu tie, čo ešte majú, potom to vzdajú.

Akékoľvek námietky, že počas druhej svetovej vojny Západ posielal zbrane napr. Sovietom a Slovákom počas SNP, čím tiež „predlžovali ľudské utrpenie“, sa prijímajú podráždene a najčastejšie sa končia zúrivými a bezmocnými argumentmi na spôsob, že „to je niečo iné!“.

Hlas volajúceho na púšti

Francúzsky spisovateľ, režisér, reportér a filozof Bernard-Henri Lévy je slávna osobnosť. Vo Francúzsku ide o všeobecne známeho intelektuála, ktorý, ako to býva, rozdelil francúzsku ideovú scénu na dve časti. Vážnosť a nenávisť sú voči nemu spravodlivo rozdelené. Jedna časť ho veľmi akceptuje, druhá autorovi asi 50 knižných publikácií, desiatok dokumentárnych filmov, množstva televíznych debát a tisícok príspevkov vo vplyvných francúzskych a amerických listoch a časopisoch (Atlantic Monthly, Le Point, The Wall Street Journal, The Free Pess) nemôže prísť na meno. Mnohí ho považujú za akéhosi rojka, pretože stále hovorí o dnes už opotrebovanej a inflačnej tematike ľudských práv, slobody a hrozbe pre západnú civilizáciu, resp. kultúru.

Vojna na Ukrajina. Zdroj FOTO: FB/UkraineWorld

Najmä v ostatných rokoch, v súvislosti s vojnami na Ukrajine, nechal vyplávať na povrch tradičné aj modernejšie nečistoty v euro-atlantickom svete. Len výberom antisemitizmus, rasizmus, rusofilizmus, xenofóbia, defétizmus, nepríčetný antiamerikanizmus. Len debilizmus zatiaľ chýba.

Ako jedného z mála ho už ani nemusia uvádzať plným menom, stačia inciály BHL alebo plnšie BH Lévy. Nechali ho vystúpiť aj v americkej Snemovni reprezentantov, kde si ho veľmi neradi vypočuli kongresmani z Republikánskej strany pre jeho obhajobu Ukrajiny a ich kolegovia z Demokratickej strany, pretože sa nekompromisne zastával Izraela. To sa zase páčilo republikánom.

Ak by BHL žil v 19. storočí, dnes by o ňom písali ako o búrlivákovi, v súčasnosti sa ľudia jeho typu označujú ako „kontroverzní“. BHL už vyše štyri desaťročia provokuje, a to nielen francúzsku ľavicu. Dostal sa do kríža aj s mnohými liberálmi, dokonca so samotným Raymondom Aronom pre jednu zo svojich kníh, ktorá sa kriticky stavia k vývoju francúzskych dejinných peripetií.

Upozorňuje svet na to, že „dve tretiny sveta žijú v „žalárových štátoch“ (jailed states) a Ukrajina predstavuje bránu ku slobode. Preto Putin prepadol Ukrajinu. Vie, že Ukrajina môže slúžiť ako model pre ďalšie štáty vrátane Ruska“. (z jeho prejavu v Kongrese)

„Stratená vojna na Ukrajine… bude ťažko doliehať na naše svedomie.“ (tiež v Kongrese)

Ktovie, možno je BHL naozaj rojko.

BHL a Ukrajina

Na počiatku roku 2024 mu udelil veľvyslanec Ukrajinskej republiky v Paríži menom ukrajinského prezidenta V. Zelenského jedno z najprestížnejších štátnych vyznamenaní – Rád Za zásluhy.

BHL si toto ocenenie a úctu na Ukrajine zavinil sám. Kedysi patril k blízkym priateľom prezidenta Nicolasa Sarkozyho, čo nebolo pre Ukrajinu až také podstatné, teraz však má veľký vplyv aj na prezidenta Emmanuela Macrona a pripisuje sa mu hlavná zásluha na radikálnej zmene prístupu francúzskeho prezidenta v prístupe k Ukrajine. Francúzske médiá sa zhodujú v tom, že to bol BHL, kto ako proukrajinský lobista a influencer po dlhých rozhovoroch presvedčil prezidenta, aby sa rázne postavil za Ukrajinu v otázke jej obrany proti ruskému vpádu.

Po svojich nespočetných návštevách Ukrajiny v zákopoch predných bojových línií nakrútil po invázii Ruska na Ukrajinu filmovú dokumentárnu trilógiu Sláva Ukrajine. Inak, podobný oslavný film o Kurdoch s názvom Pešmerga, čo je kurdská armáda s ťažiskom v irackom autonómnom Kurdistane, vybrali už pred rokmi na filmovom festivale v Cannes pre osobitné vysielanie.

Súčasný zápas Ukrajiny proti Rusku porovnáva BH Lévy s vojnou Izraela proti Hamasu. V oboch vojnách, hovorí, ide o existenciu a prežitie. Ide o boj za hodnoty.

Svoje dve adresy v Paríži a v marockom Marakéši tento veľmi bohatý človek, ktorý veľkú väčšinu svojich financií zo zdedeného majetku venoval na rozvoj univerzít v Izraeli, tají, aj keď pre teroristov by bola hračka nájsť ho. Francúzske ministerstvo vnútra BHL sucho pochválil: „starajú sa o mňa dobre“, odpovedal na otázku, či sa po množstve výhražných oznámení nebojí o svoj život.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

413