Rusko hralo na Ukrajine vabank: Prekročí NATO Rubikon?

V Prahe sa na konci týždňa stretli ministri zahraničných vecí členských krajín NATO, zúčastnil sa na nej aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Bolo to síce neformálne stretnutie bez vopred stanovenej agendy, ale pre rusko-ukrajinskú vojnu v Európe môže mať zásadný význam. Diskutovalo sa o tom, či Ukrajinci smú západné zbrane (ide najmä o rakety stredného a dlhého doletu) použiť nielen na obranu Ukrajiny na ukrajinskom území, ale či im Západ dá súhlas k ich využitiu proti vojenským cieľom na území Ruskej federácie.

Mnohí západní predstavitelia túto myšlienku presadzujú už dlhšie (francúzsky prezident Emmanuel Macron, český prezident Petr Pavel, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg), iní sa k súhlasu ešte správajú zdráhavo (americký prezident), ešte iní sa k nej začínajú prikláňať (nemecký kancelár Olaf Scholz). Scholz doteraz argumentoval tým, že tento krok môže viesť „k priamej konfrontácii medzi jadrovou „najsuperveľmocou“ Ruskom a NATO a povedie k eskalácii vojny. Je zvláštne, že „jeho“ minister zahraničných vecí M. Roth sa mu v Prahe vzoprel: „Jediný, kto tu eskaluje vojnu, je Putin.“ (viď AFP, BLZ, Reuters…)

V osobe amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ako sa zdá, má však táto myšlienka pozitívnu odozvu. Priaznivci tejto idey argumentujú absurditou zákazu: Rusko používa svoje aj zo zahraničia importované zbrane (z Iránu, Severnej Kórey) na celom území Ukrajiny proti civilným cieľom aj infraštruktúre a Ukrajine sa nedovoľuje brániť sa dovážanými zbraňami proti vojenským cieľom útočníka na jeho vlastnom teritóriu?

USA rozhodnú, ale je nutné presvedčiť Joea Bidena

Blinken sa v Prahe priklonil k názoru, že Západ má povoliť útoky na vojenské ciele v Rusku, podobný pohľad zdieľa napr. nemecký minister zahraničia za sociálnych demokratov Michael Roth.

Blinken je, vzhľadom na hegemónnu úlohu, ktorú Američania v Aliancii hrajú, tým najdôležitejším hlasom a vyhlásil v Prahe diplomaticky, že „potenciálne nasadenie západných zbraní proti Rusku potrebuje prispôsobenie sa situácii“ a ako dodal „presne to sa v budúcnosti chystáme urobiť“. Nie je však zrejmé, či Blinken skutočne odráža myslenie J. Bidena. Iba z otvorených zdrojov vyplýva, že americký minister zahraničia svojho prezidenta k tomuto kroku tlačí a chce jeho súhlas, aby umožnil „ukrajinské útoky na vojenské ciele na území Ruska“.

V každom prípade, už pri nedávnej návšteve Moldavska Blinken otvorene pred novinármi uviedol, že od ruskej invázie „sa situácia zmenila, zmenilo sa bojisko a Rusko prešlo do inej fázy agresívnej a eskalačnej politiky, takže sme aj my museli zmeniť svoj prístup“.

Blinken nepochybne narážal na skutočnosť, že tzv. „špeciálna vojenská operácia“ sa už bez pretvárky premenila na svoj pôvodný cieľ – zmocniť sa Ukrajiny. Ruské rakety a drony dnes dopadajú už priamo na hraniciach (poľských a slovenských) s NATO.

To, že návrh Jensa Stoltenberga, generálneho tajomníka NATO, prinajmenšom nezavrhlo Nemecko, môže byť prekvapením, keďže táto krajina sa po druhej ruskej invázii na Ukrajine (2022) stavala k obrane tejto krajiny veľmi vlažne. Nekompromisné postoje Poľska, pobaltských krajín alebo Česka (aspoň do ďalších parlamentných a prezidentských volieb), poprípade Holandska a iných neprekvapujú vôbec.

Zástancovia povolenia brániť sa proti útoku útokmi na ruskom území sa opiera o skutočnosť, že červená línia sa týmto neprekročí. Červenou líniou bolo už porušenie medzinárodného práva prepadnutím Ukrajiny Ruskom. Eskaláciu predstavujú už týždne trvajúce útoky ruských ozbrojených síl na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Bez možnosti vykonať protiútok proti Rusku sa Ukrajinci „štyri týždne bezmocne prizerali, ako sa Rusko na tento útok pripravuje“ (opäť nemecký minister zahraničných vecí).

NATO nie je jednotné, rozhodnutie má padnúť na samite NATO vo Washingtone

Vrcholná schôdzka členských krajín NATO je plánovaná vo Washingtone DC na 9. – 11. júna 2024. Predstavia sa na nej aj noví členovia NATO – Fínsko a najnovšie Švédsko. Postoj k rusko-ukrajinskej vojne bude nepochybne kľúčovou témou, ale konsenzuálna podpora pre použitie západných zbraní Ukrajiny menom celej Aliancie je sporná. Bilaterálne môžu niektoré štáty súhlasiť, ibaže to nebude v mene celej NATO. Otázkou je odobrenie zo strany Slovenska, ale najmä Maďarska, ale možno aj iných. To však môže byť Ukrajine jedno. Tá jeden neslávny samit už zažila v Bukurešti v roku 2008, kde nedošlo k stopercentnému súhlasu (a ten v NATO potrebujete) so zúfalou žiadosťou Ukrajiny o prijatie do NATO, aj keď takmer všetci účastníci vrátane USA boli „za“.

Škoda. Prvá vojna Ruska proti Ukrajine v r. 2014 (obsadenie Krymu) nemusela vôbec začať. Na členskú krajinu NATO sa ani v čase najväčšieho rozmachu Rusko (ZSSR) zaútočiť neodvážilo. Inak by preňho bolo vojenskou hračkou vtrhnúť do Spolkovej republiky (v NATO od roku 1955) a oslobodiť trpiacu a vykorisťovanú západonemeckú robotnícku triedu.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

521