Unesú vysídlenci Európu? Nová štatistika prináša zásadné údaje

Tak ako majú v Severnej Amerike problémy s legálnymi a najmä ilegálnymi prisťahovalcami z troch ďalších Amerík (strednej, južnej a karibskej), Európa sa borí s neúnosnou situáciou vnútorne vysídlených osôb (“internally displaced people“), ktoré pomaly, ale isto zaplavujú Európu.

Stredisko pre monitoring vnútorne vysídlených ľudí (IDMC – Internal Displacement Monitoring Centre) vydalo 14. mája svoju výročnú správu o vnútorných vysídlencoch.

V správe nie je dosť exaktne definované, aký je rozdiel medzi vnútornými a externými vysídlencami. Objavuje sa v nej aj pojem „presídlenec“, všeobecne ale charakter dokumentu dáva na vedomie, že ide o ľudí, ktorí museli opustiť domov a hľadajú miesto, kde by ich prichýlili.

Pre Európu (samozrejme tam nepatrí Rusko, Bielorusko alebo Ukrajina), ktorá priťahuje imigrantov, je to zlá správa, pretože Európa sa v množstve medzinárodných dokumentov zaväzuje poskytovať takým ľuďom útočisko. Výpočet týchto dokumentov je dlhý. Európa si na seba „ušila“ humanitárny bič a nevie, ako z tejto zvieracej kazajky von.

Konflikty na konci roku 2023 vyhnali z domova 76 miliónov ľudí. To sa od druhej svetovej vojny ešte nestalo

Keďže správa sumarizuje stav do konca minulého roku, hlavný „vysídľovací“ problém predstavuje Afrika a tzv. širší Stredný východ. Konflikty, občianske vojny, z hľadiska momentálne stabilnej Európy neskutočné násilie a zverstvá vyústili v tejto časti sveta v roku 2023 „rekordom“ počtu vnútorne vysídlených osôb. Súhrnná správa uvádza 75, 9 milióna týchto ľudí na úteku, pričom hlavnými obeťami sú vysídlené osoby z Konga (Demokratická republika Kongo), Burkiny Faso, Sierra Leone etc. a všeobecne z arabských krajín (členov Ligy arabských štátov), kde prebiehajú občianske, klanové, etnicky a nábožensky motivované vojny. Somálsko, Líbya, Sýria, Sudán, Jemen, Gaza. A to je iba vzorka. Stredný východ sa zmieta v násilí a jedinou krajinou, z ktorej ľudia masovo neutekajú, je Izrael a na ropu bohaté arabské štáty.

Štatistika (vyššie citovaná „súhrnná správa“ – IDMC Global Report) vykazuje celkom alarmujúce údaje. Počet ľudí, ktorí sú vo vlastnej zemi na úteku, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 7 % a o 50 % viac ako pred piatimi rokmi.

Krajiny inde v Ázii alebo v oblasti Pacifiku na tom nie sú z hľadiska vysídlenia oveľa lepšie. V ich prípade Indonézia, Malajzia, Vietnam, Filipíny však k migračnej kríze prispievajú aj nevojenské a nepolitické faktory ako prírodné katastrofy, s ktorými sa miestne vlády nevedia vyrovnať. Ľudia sa v lepšom prípade presúvajú z oblasti do oblasti v danej krajine, v horšom prípade riskujú drahý transfer do „bohatých“ krajín Západu, kde potom väčšmi žijú zo sociálnych dávok a živia tak miestny primitívny rasizmus.

Utečenci vo vlastnej krajine a mimo nej

Počet týchto vnútorných vysídlencov je alarmujúci. Skôr či neskôr sa mnohí z nich pokúsia dostať cez Stredozemné more alebo inými trasami (turecká, balkánska, ruská) na zlatý Západ. Ten má povinnosť (ak neodstúpi od medzinárodných záväzkov) týchto ľudí chrániť.

K dispozícii sú aj najnovšie údaje Úradu Najvyššieho komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý si všíma nielen „vnútorných vysídlencov“, ale aj tých, ktorí prekročili (spravidla ilegálne) hranice do iných štátov. Do konca roku 2023 ich podľa UNHCR bolo 114 miliónov. Pri „uzávierke“ štatistiky ich na záver roku 2024 má byť už 130 miliónov.

Ponúka sa odpoveď na tri – povedzme – tézy. Prvou je, že „zlatý Západ“ začne do tzv. rozvojových krajín posielať ďalšie multimiliardy eur/dolárov, čím vyvolá domáce nepokoje. Tie multi-multi budú chýbať napr. v školstve a zdravotníctve. Druhou je, že imigráciu brutálne obmedzí a začne ilegálnych nešťastníkov (nie všetci z nich sú až takí nešťastní) reexportovať do krajiny pôvodu, čím sa zriekne humanistického prístupu – vydá ich do oblasti chudoby, chaosu, smrti, mučenia, otroctva. Treťou je nechať si svoje krajiny prehustiť imigrantmi a tým skôr či neskôr vyvolať etnické až rasové občianske vojny.

Existujú aj ďalšie riešenia ako saudskoarabské (imigrantov nepúšťať), singapurské (po dvoch splodených deťoch nechať muža sterilizovať) a množstvo iných fiktívnych scenárov. Ale to už by sa blížilo k zvrhlým predstavám britského spisovateľa Aldousa Huxleyho.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

448