Chceli sa priživiť na legende, pošpinili pamiatku Štefánika. Ako sa kládli vence k hrobu neznámeho „vojína“

Býva to bežné a je to smutné. Babrácki politici žijú z povesti druhých. Nie tak? Pieseň Karla Kryla o kladení vencov na hrob neznámeho „vojína“ až príliš podozrivo pripomína dojemné výroky politikov všetkých farieb (áno, chýbali úbohosti z vládnej SNS, „kotlebovcov“ a neparlamentnej Republiky), ale vládna garnitúra na čele s predsedom najsilnejšej strany v NR SR a dezignovaným prezidentom (obidvoch sme si zvolili demokraticky) si nenechali ujsť divadlo pri mohyle M. R. „Štefánka“ na Bradle.

Život tohto významného človeka, ktorý v ankete z roku 2019 získal titul „najväčší Slovák v dejinách“, sa podobá na dobrodružstvo. Mimochodom, dejinné kreatúry ako Gustáv Husák skončili napriek masívnej podpore médií v tejto ankete žalostne. Husákovho kamoša, vojnového zločinca Jožka Tisa, radšej do prieskumu verejnej mienky tuším ani nezaradili. Medzi dôchodcami by tento „týpek“ bol býval asi dosť zabodoval. Že si ale Štefánika prišli „uctiť“ papaláši z vládnej proruskej garnitúry, vyjadruje bezočivosť a hanbu pre Slovensko. Panujúce postavičky víťazných strán sa blysli pred kamerami a obkľúčení svojimi gorilami v slušivých oblekoch a kravatách sa z Bradla pobrali inde. Ale stihli sa prisať na povesť veľkého muža ako ploštice.

Kto bol M. R. Štefánik?

Ani žiakom základných škôl to meno netreba pripomínať. Ale skúsme to. Bol to muž mnohých odtieňov: astronóm, politik, diplomat, náruživý antiboľševik, luterán, Západoslovák kdesi „od Myjavy“, čechoslovakista. Dal si záležať na tom, aby sa dobre naučil po maďarsky a svoj krátky život zasvätil boju proti maďarizácii „Hornej zeme“. Bol to svetobežník, to jest buržoázny „kozmopolita“, blízky spolupracovník T. G. Masaryka, možno aj agent francúzskych tajných služieb? Toto hodnotenie už nechám na svojich vzdelanejších kolegoch s „úzkym profilom“ (tak Milan Kundera nazýval stopercentne orientovaných odborníkov na jednu vec).

Dnes sa na Štefánikovi priživujú zväčša všetci, ktorí to s miestom Slovenska v Európe myslia aspoň naoko vážne. Zneužívajú ho podobne, ako pred rokmi zneužili meno Milana Hodžu. Len na jeho importované pozostatky z Chicaga už žiaden politik v Martine veniec priložiť nepríde. Bolo by to ako položiť umelé chryzantémy na hrob neznámeho vojaka „v pozadí s amantem“.

Konšpiratívni teoretici, vás budú presviedčať, že M. R. Štefánika zabili pred 105 rokmi „Čechoslováci“ na rozkaz (s tichým súhlasom?) Masaryka. Veru, v čase umelej inteligencie sa môžeme dočkať ešte veľa hodnoverných dôkazov a treba im možno aj venovať pozornosť. Veď kto vám zaručí, že človek nepochádza priamo od mamuta? Alebo „mamutice“? Áno, trochu sa medzitým evolúciou zmenšil. Ale vyvracia to tézu, že mamuti nemali matriarchát? Alebo to, že Zem je hranatá?

Porovnanie s minulosťou je výsmešne jednoduché

Predklony pred symbolmi zaslúžilých nie sú nič nové. Pamätníci sa rozpomenú, ako dokonca po februári 1948 nechala štátostrana pochodovať dezorientovaných pracujúcich s ikonami Gottwalda a popri ňom T. G. Masaryka a Edvarda Beneša. Andrej Hlinka z pochopiteľných dôvodov chýbal, ale nebol by problém ho tam „šupnúť“. Možno by sa podarilo prepašovať do verejnej mienky aj mäsiara J. Tisa. Ale to vtedy nebolo politicky korektné. Možno sa to bude hodiť v budúcnosti.

Mladší pamätníci si možno vybavia, ako po auguste 1968 nastupujúci „normalizátorkovia“ (dokonca ešte na 1. mája 1969?) nechali davy pochodovať po uliciach s portrétmi politického tragéda Alexandra Dubčeka, ale popri ňom sa už vyškieral na ikonách (ináč odporný pohanský ruský „prvomájový“ rituál) akýsi Slovák z Dúbravky – Husák.

A dnes vidíte na Bradle, ako sa po povinnom „tyátri“ uberajú do obrnených vozidiel postkomunistickí papalášikovia (niektorí z nich vstup do KSČ a do jej slovenskej filiálky KSS do roku 1989 už nestihli) a s hlbokým pohnutím hovoria o odkaze M. R. Štefánika. Keby som nebol slušne vychovaný, tak si uľavím citoslovcom FUJ!

A možno by som ešte expresívnejší, ale bojím sa o škvrnu na svojom zánovnom charaktere.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

455