Putinove chovanie poukazuje na závažnú chorobu, vraví uznávaný onkológ. Podľa neho môže ísť o rakovinu mozgu

Pochybnosti o zdraví ruského prezidenta V. Putina stále narastajú. Niektorí odborníci sa domnievajú, že má Parkinsonovu chorobu a rakovinu. „S Vladimírom Putinom je niečo z lekárskeho hľadiska zásadne v neporiadku,“ uvádza britský Express slová Richarda Dearlovea, exšéfa britskej špionážnej služby MI6. Putinove zdravotné problémy potvrdil pre Mirror aj bývalý dôstojník FSB, podľa ktorého má Putin silné bolesti hlavy, zhoršujúci sa zrak a ťažkú formu rýchlo postupujúcej rakoviny. Známy britský onkológ Angus Dalgleish sa pre Express tiež vyjadril, že Putinove chovanie poukazuje na závažnú chorobu. „Jeho psychika sa zmenila, má kognitívny problém, čo môže znamenať rakovinu mozgu,“ povedal Dalgleish. Podľa ruských médií sa Putin bez svojich onkológov nepohne ani na krok, no Kremeľ opakovane popiera, že by mal zdravotné problémy.

V areáli Zaporožskej jadrovej elektrárne explodoval dron, informoval Rafael Grossi, šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Podľa The Guardian mali drony zaútočiť na kopulu jedného zo šiestich reaktorov. Kto za explóziou stojí, Grossi nepovedal. Moskva tvrdí, že za útokom stoja ukrajinské jednotky, Kyjev to však popiera. Zraniť sa mali traja zamestnanci. Elektráreň, ktorá je jednou z najväčších svojho druhu v Európe, sa nachádza blízko frontovej línie. Od vypuknutia vojny ju kontrolujú ruské jednotky.

Další ruský dron s nápisem za Krokus. Zdroj FOTO: dnesnaukrajine.cz

Českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu podporilo približne 20 krajín. Najnovším členom skupiny je Nemecko, Slovensko sa k tejto podpore nepridalo. Ukrajina by mohla dostať prvé dodávky munície z českej iniciatívy už v júni, potvrdil to český premiér Petr Fiala. Ukrajina, ktorú vojensky napadlo Rusko, by potrebovala munície ešte viac, na jej však potrebných viac peňazí. Česko plánuje spolu nakúpiť 800-tisíc kusov delostreleckej munície. Podľa serveru Politico by mala pochádzať z Južnej Kórey, Turecka či Južnej Afriky.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg chce, aby Aliancia viac koordinovala vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Dlhodobá, viac predvídateľná a robustná pomoc Kyjevu podľa neho pošle Rusku správu, že vojnu nemôže vyhrať. Stoltenberg už mal prichystať návrh, ktorý hovorí o vzniku takzvaného ukrajinského fondu vo výške 100 miliárd eur na päť rokov. Jeho vznik by mal zabrániť tomu, aby sa Kyjev neocitol bez pomoci, ak by sa na jeseň stal americkým prezidentom Donald Trump, u ktorého panujú obavy, že nebude Ukrajinu podporovať. Stoltenberg k návrhu neposkytol detaily, jeho konečné schválenie by sa však malo uskutočniť na júlovom samite NATO vo Washingtone.

Ruské útoky na civilistov na Ukrajine neprestávajú. Zdroj FOTO: UkraineWorld

Teroristický útok pri Moskve mal zvýšil záujem ľudí o vstup do ruskej armády, tvrdí to ruské ministerstvo obrany a dodáva, že do ruskej armády sa od začiatku roka prihlásilo na vojenskú službu na základe zmluvy vyše 100-tisíc ľudí. Nárast záujmu mali zaznamenať v období po teroristickom útoku na koncertnú sieň pri Moskve. Podľa šéfa Kremľa ďalšia mobilizácia potrebná nie je, zmluvu o vstupe do armády vraj podpisuje dostatočný počet dobrovoľníkov. Mnohých však lákajú platy, ktoré prevyšujú civilné zárobky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorým sa znižuje vek pre odvod do armády z 27 na 25 rokov. Príslušné znenie zákona v utorok zverejnil na svojej webstránke ukrajinský parlament. Aktuálne Ukrajina čelí nedostatku vojakov na bojisku vo vojne s Ruskom, ktoré ju napadlo.

1 327