Stráca Izrael kľúčového spojenca? Rozpačitý postoj USA pri hlasovaní v Bezpečnostnej rade OSN

Bezpečnostná rada OSN prijala v pondelok 25. marca rezolúciu, v ktorej požaduje prímerie v Pásme Gazy. Prekvapivé je to, že tradičný obranca izraelských záujmov v tomto vrcholnom telese OSN – USA – túto pre Izrael neprijateľnú rezolúciu nezablokovali vetom. Američania sa zdržali hlasovania. To je pre štát Izrael a jeho premiéra Netanjahua veľmi nepríjemná situácia, pretože porážka Hamasu sa po genocídnom útoku na židovský štát stala najdôležitejšou súčasťou izraelskej odvety.

„Zradili“ Američania Izraelcov? V každom prípade je to prvýkrát od začiatku vojny v októbri minulého roku, čo BR OSN požaduje okamžité prímerie v Gaze. Pre Izrael by to znamenalo, že jeho cieľ – zničenie Hamasu – je ťažko dosiahnuteľný. USA jedným dychom zdôrazňujú, že táto rezolúcia s úctyhodným poradovým číslom 2728 je nezáväzná. Takýchto rezolúcií vydala BR OSN v minulosti už veľa v prípade iných konfliktov a bojujúce strany ju spravidla ignorovali. Izrael tak teoreticky môže pokračovať v boji a zaútočiť na poslednú veľkú baštu Hamasu, na Rafah pri egyptských hraniciach.

Väčšou prekážkou je skutočnosť, že americká vláda (prezident Biden) si útok na Rafah, kam sa masovo uchýlili teroristi Hamasu, výslovne nepraje, čím ju medzi riadkami svojmu chránencovi zakazuje. Pravda, rezolúcia žiada aj prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých Hamas 7. októbra zavliekol do Pásma Gazy, ale nekladie to ako podmienku pre prímerie. Obe požiadavky – prímerie a prepustenie rukojemníkov – kladie paralelne vedľa seba. Od Izraela sa neočakáva, že sa rezolúcie bude držať a Hamas by bol „hlúpy“, ak by ostávajúcich rukojemníkov (nie dvoch či troch, ale 134) prepustil, sú preňho neoceniteľný tromf. Útok na Rafah by mu dokonca vyhovoval, pretože by pri ňom prišlo o život aj množstvo civilistov. Samozrejme takmer výlučne žien a detí, ako by tvrdil. Čím viac ich bude, tým viac sa zlepší postavenie Hamasu vo svete a z agresora sa definitívne stane obeť. Koniec koncov, na rozdiel od Izraela Hamas nie je členom OSN a jej charta sa naňho nevzťahuje. Prípadným diplomatickým sankciám bude čeliť židovský štát, nie Hamas.

Hamas výzvu na prímerie tiež odmietol, ale ako nečlenovi a medzinárodne (USA, EÚ) kvalifikovanej organizácii jeho pohlavárom nič nehrozí. Jeho úplne hlavní vodcovia ani nežijú v Gaze, ale ako miliardári v Katare.

Kríza v izraelsko-amerických vzťahoch je bezprecedentná

Neočakáva sa síce, že by USA v OSN akceptovali sankcie proti Izraelu, ale ich postoj v OSN znamená ťažkú ranu pre medzinárodné postavenie Izraela, ktorý voči svojmu spojencovi zareagoval vzdorovito. Premiér Netanjahu zrušil plánovanú návštevu izraelskej delegácie do Washingtonu, kde obe strany mali diskutovať o invázii do Rafahu. Do pondelka 25. marca totiž Američania vetovali v BR OSN všetky rezolúcie v prospech prímeria, ak v nich nebola zahrnutá otázka rukojemníkov. Vsunutie tohto bodu do pondelkovej rezolúcie bolo kompromisom, ale pre Izrael z vyššie uvedených dôvodov aj tak neprijateľný.

Nič na tom nemení ani fakt, že nestále členské krajiny, ktoré rezolúciu nakoniec podporili (Alžírsko, Ekvádor, Guayana, Japonsko, Malta, Mozambik, Južná Kórea, Sierra Leone, Slovinsko a Švajčiarsko) chceli do textu k slovu „prímerie“ pridať atribút „trvalé“, malo teda ísť o trvalé prímerie a tým o ukončenie vojny. Takúto formuláciu USA odmietli a v konečnom znení sa objavilo slovné spojenie „trvalo udržateľné prímerie“. „Netrvalé“ prímerie nedáva zmysel, ale „neudržateľné“ už áno. Ak sa ho nebude dať „udržať“, prímerie sa skončí.

Bez ohľadu na to vidí Izrael v americkom postoji niečo ako zradu, aj keď USA opakovane zdôrazňujú, že rezolúcia je nezáväzná. „Rezolúcia nie je záväzná a nemá nijaký vplyv na možnosti Izraela pokračovať v boji proti Hamasu,“ uviedol na nasledujúcej tlačovej konferencii John Kirby z Národného výboru pre bezpečnosť. Podobný názor zdieľa Južná Kórea a niektorí ďalší členovia BR OSN. Lenže semeno nedôvery Izraela k USA je už zasiate.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

428