Spomínate si ešte na nadšené výkriky, že sa Slovensko stane Švajčiarskom Európy? Dokonca do troch rokov? Má predsa hrdosť a chráni národno-politické záujmy Slovákov! A nezávislosť je garanciou, že slovenská koruna sa stane americkým dolárom strednej Európy?
Medzitým sme trochu vytriezveli. Ostali sme v EÚ tými najchudobnejšími a máme šťastie, že v Únii máme ešte Bulharsko a Rumunsko, inak by sme boli úplne na chvoste. Iste, bez EÚ by sme boli úplne za chvostom. Už preto, že na svetový trh vpadlo euro, ktorému sa ale niektoré úspešnejšie krajiny (napr. Dánsko, Švédsko, Česko) pragmaticky vyhýbajú.
Slovensko môže zasunúť spomienky na slovenské Švajčiarsko, slovenský dolár alebo dvojnásobné platy do rozprávok Dobšinského. Keby tak nastalo to, čo sa maľovalo v rozprávkach. Ale Slováci majú rozprávky radi podobne ako príbeh (moderne „naratív“) o Corgoňovi. Slovensko nemusí byť jedinou krajinou, ktorej sa rozprávka nesplnila.
Toto storočie asi čínsky tiger neutiahne
Prognózy, že 21. storočie bude „čínske“, sa objavujú už od rozpadu Sovietskeho zväzu, s ktorým sa Čína nachádzala na okraji veľmocenského konfliktu a zápase o pozíciu číslo 2 v hierarchii superveľmocí. V roku 2024 to ale vyzerá tak, že 21. storočie Číne patriť nebude.
Čína začína čeliť viacerým problémom (módne pod synonymom „výzvy“), ktoré ekonomicky fundovaní odborníci klasifikujú ako nehnuteľnosti, mena, akciové trhy, technológia a demografia. Neznamená to ešte krach čínskeho tigra (vlastne draka), ale prinajmenšom stagnáciu.
Čína je síce ekonomicky kapitalistický štát pod absolútnou vládou jednej politickej strany, čo môže byť aj výhoda, ale v Číne sa začína rúcať trh s nehnuteľnosťami. Táto položka v odhadoch znamená, že v Číne máte 80 miliónov neobývaných bytov. A to nehnuteľnosti znamenali (škoda, že slovenčina nemá predprítomný čas) pre takú obrovskú krajinu ekonomickú vzpruhu. Dnes však veľké čínske developerské konglomeráty jeden po druhom krachujú (to mám od medzinárodných ekonómov).
Neúspech čínskeho jüanu je otázkou pre prognostikov. Nie je to tak dávno, keď sa o čínskej mene (jüan) špekulovalo ako o náhrade amerického dolára ako hlavnej svetovej meny. Dnes už také burzové šumy miznú. Tiež sme hovorili, že „euro“ pochováva americký dolár, ale nepochodili sme. A ešte dávno predtým sme počuli o zázračnom raste japonskej ekonomiky a vzostupe „yenu“ ako konkurencii voči americkému doláru. Nestalo sa tak. Dnes vás budú ruskí propagandisti presviedčať, že ruský rubeľ, kopejky a vodka je to pravé orechové pre budúcnosť ľudstva, ale ja by som bol voči týmto vyhláseniam z Červeného domu veľmi skeptický.
Bez ohľadu na to, či sa čínska mena posilní alebo oslabí, ťažko nahradí americký dolár. Aj keď v kurze úvah o svetovom hospodárskom vývoji je momentálne zoskupenie BRICS (neformálna organizácia združujúca Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a dokonca Južnú Afriku), je málo šancí, že by tieto krajiny svoje obchodné transakcie vykonávali v jüanoch. To si aspoň myslí Danny Bradlow z Centra pre pokročilé štúdiá (Centre for Advancement of Scholarship), ktoré pôsobí pri Prétorijskej univerzite – čiže tiež z inštitúcie konglomerátu BRICS, ktorý sa nie veľmi úspešne pokúsil zaútočiť na hegemóniu USA a amerického dolára.
Hlavný problém (v novom jazyku „výzva“) Číny je demografia
Niektorí autori označujú rast obyvateľstva Číny za „demografický kolaps“. Myslím si, že výraz „kolaps“ má ďaleko k realite. Niekdajší československý disident Zdeněk Mlynář (predtým veľké zviera v najvyšších štruktúrach KSČ) navštívil, už ako exilový výskumník z Viedne, Čínu a pochválil ju. Táto krajina, po dlhých epochách hladomorov dokázala svojich ľudí ošatiť a nakŕmiť (uživiť).
Vtedy však Čína trpela preľudnením a platil zákon „jedného dieťaťa“. Dnes už taký zákon zrušila alebo zmiernila, ale Číňania už úpravu legislatívy nereflektujú, zvykli si na pohodlnejší život, lepšie sociálne zabezpečenie v dôchodku a nemajú záujem o veľkú rodinu. Pôrodnosť detí aj po zmene zákonov klesla na súčasných 1, 28 dieťaťa na ženu, čo je jedna z najnižších hodnôt na celom svete. Počet seniorov a klesajúca pracovná sila začína obmedzovať potenciál hospodárskeho rastu krajiny.
Vyzerá to, že ak sa zo slovenského tatranského tigra stal ošúchaný vlk týchto veľhôr, tak sa Čína začína tiež vyvíjať v rozpore s prognózami.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik
- Podivná hra Ameriky. Dovolí Ukrajincom zaútočiť až na Moskvu?
- Štúdia ukazuje, ktoré potraviny urýchľujú starnutie. Na tanieri ich možno máte každý deň
- Nikita Slovák: Kým idealisti mleli čosi o lepšom svete, komunisti pochopili, že moc bude mať vždy len ten, kto má peniaze
- Ukrajina po mesiacoch získala dôležité povolenie, Turecko pre ňu chystá plán zmrazenia vojny. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?
- USA nútia EÚ k samostatnosti, má si zvyknúť na hrozbu vojny. Rysuje sa projekt európskej CIA, no šance sú malé
- Je vášnivý včelár a zarytý ekológ. Jeden z najzvodnejších mužov sveta dostal meno po renesančnom géniovi