Tajné spolky mocných, čipy v mozgoch či práškovanie ľudí. Prieskum odhaľuje, ako veľmi veria Slováci konšpiráciám

Slovenská akadémia vied (SAV) realizovala v novembri a decembri minulého roka dotazníkový prieskum v rámci projektu Pandemické pravdy v Sociologickom ústave SAV na vzorke 2000 ľudí, ktorého cieľom bolo skúmať problematiku tzv. konšpiračných teórií či príbehov v krajinách Vyšehradskej štvroky. Prieskum odhalil, akú veľkú časť populácie tvoria zástancovia a akú odporcovia konšpirácií. Vzorku vybrali tak, aby zodpovedala zloženiu slovenskej populácie.

Na základe analýzy dát je možné v slovenskej online populácii identifikovať šesť odlišných skupín podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom (rozhodní priaznivci konšpirácií, naklonení sprisahaniu, uprostred, apatickí, mierni odporcovia a rezolútni odporcovia konšpirácií). Respondenti v prieskume odpovedali na otázky týkajúce sa napríklad ovplyvňovania života ľudí sprisahaním z tajných miest. Vyjadrovali sa aj k tvrdeniam, že epidémia ochorenia COVID-19 je súčasťou väčšieho plánu na ovládnutie spoločnosti, alebo k tomu, že existujú skupiny najbohatších a najmocnejších ľudí, ktoré sa snažia vytvoriť nový svetový poriadok.

Hlavným poznatkom, ktorý z prieskumu vypylynul, je existencia dvoch podobne veľkých skupín (rezolútni odporcovia a rozhodní priaznivci), ktoré vzájomne zrkadlia svoje postoje ku konšpiračným príbehom. V oboch prípadoch ide o výrazne politicky orientované skupiny, ktoré sa zaujímajú o politický život a zároveň (možno aj preto) vnímajú spoločnosť ako mimoriadne rozdelenú. Táto predstava však celkom neodráža postoje zvyšku populácie.

Silným zástancom konšpiračných teórií je 17 percent slovenskej populácie, ďalších 13,6 percenta Slovákov je naklonených veriť konšpiráciám a sprisahaniam. Na druhej strane, skupinu rezolútnych odporcov konšpirácií tvorí takmer 19 percent obyvateľov a miernych odporcov je 16 percent. Medzi nimi sa nachádza 35 % obyvateľstva, ktorí sa ocitli uprostred alebo sú k otázke konšpiračných teórií apatickí.

Skupiny rezolútnych odporcov a rozhodných priaznivcov do výraznej miery odlišuje aj ich geopolitická orientácia a ideologický profil, ktorý možno opísať na jednej strane ako internacionalistický, s orientáciou na západnú Európu a USA spolu s ich medzinárodnými inštitúciami (NATO a EÚ), a na druhej suverenistický, ktorý preferuje predstavu nezávislosti (a v niektorých prípadoch tenduje k Rusku).

Rozhodní priaznivci tiež intenzívne vnímajú Slovensko ako krajinu pod kontrolou cudzích mocnosti, kým ich náprotivok túto definíciu obvykle odmieta. Delí ich od seba výrazne aj postoj k očkovaniu (85,9 % odporcov uvádza, že je zaočkovaných, kým priaznivcov iba 27,4 %), pocit spravodlivosti v politike, ale aj pocit ekonomického dostatku či vek a vzdelanie (ktoré je však do značnej miery ovplyvnené vekom). Podľa politických preferencií ide na jednej strane (odporcovia) prevažne o voličov súčasnej opozície, kým na druhej (priaznivci) o voličov súčasnej koalície.

826