Ukrajinci pri svojej dlho očakávanej ofenzíve zlyhali. A čo Rusi, splnili svoje hegemónne ciele?

Titulky o iránsko-izraelskej vojne v réžii pásma Gazy vytlačili tému rusko-ukrajinskej vojny, že Rusi bojujú proti „banderovcom“. Veru, otázka „nacistov“ je emocionálna. V Rusku sa na adresu Ukrajincov radšej používa termín „fašisti“, pretože nemecký „národný socializmus“ okato pripomína ten sovietsky „medzinárodný socializmus“, ktorý bol v praxi tiež jednoznačne národný. Je to sporný pojem. Nacizmus nie je len tak nejaké slovíčko, symbolizuje systém riadenia štátu a ešte viac správanie účastníkov vojnového konfliktu.

Ukrajinci neustúpili, Rusi nezískali

Rusko vtrhlo protiprávne na územie suverénneho štátu, čo uznala v drvivej väčšine aj taká degenerovaná organizácia ako OSN (jej Valné zhromaždenie). Rusko na území napadnutého štátu vraždí každodenne jeho obyvateľov (rusko-jazyčných i ukrajinsko-jazyčných) a jeho politikou je rusifikácia ukrajinského národa, ktorý za národ nepovažujú. Ide podľa neho o akýchsi etnicky a jazykovo pomýlených Rusov. Už sme si zvykli na suché oznamy, že ruské drony alebo „raketky“ zabíjajú každý deň tu desať, tu dvoch, tu tucet obyvateľov Ukrajiny. Vlastne sme sa stali voči podobným správam imúnni už v 90. rokoch 20. storočia, keď nám médiá s nudnou pravidelnosťou hlásili, že srbská armáda bombardovala to či ono mesto, zabila zopár Chorvátov, spomedzi nich aj Srbov, ktorí tam fungovali v relatívne dobrom spolunažívaní. Hovorili tým istým jazykom (pavedecký lingvistický termín srbochorvátčina), len jedni ho písali v latinke, tí druhí v pravopise, ktorý sa vzdialene podobá na grécku abecedu.

Na agende dňa už nie je Ukrajina, ale košeľa je bližšia ako kabát

Trochu nás kedysi sprvu vyrušila Bosna, ale zvykli sme si. Srbi to prehnali až v Kosove a NATO kontroverzne reagovalo obranou tejto provincie, z ktorej sa napokon stal drogový a mafiánsky postrach Európy. Afganistan vtedy ako prvá krajina uznal Kosovo ako štát a vtedy koloval vtip: „Producent uznal distribútora“.

Osud Ukrajiny už nám je dnes, po inštalovaní novej vlády, ľahostajný. Len nech je konečne MIER! (rozumej, ľudia kdesi v Bosne, na Ukrajine alebo v Salvadore – tam sa štatisticky eviduje najvyššia zločinnosť na svete, Rusko zatiaľ zaostáva – sú nám ukradnutí) Lenže máme problém. Ukrajina je naším susedom. Ale čo nás do toho? Veď na Slovensku denne zomiera okolo 50 ľudí. A to je spravodlivosť? Čo ten G. Soroš robí? My tu umierame a on sa vyvaľuje v luxuse už takmer ako storočný. Židák maďarský s americkým pasom!

Veď vedecko-fantastické romány v čase ich rozkvetu v 60. rokoch 20. storočia nám sľubovali vek 200 rokov! Komunistickí podvodníci sa mali o čo oprieť. Sám Ján Amos Komenský („komouši“ si ho privlastnili ako „protokomunistu“ a keby žil v 20. storočí, tak by prinajmenšom v roku 1948 vstúpil do KSČ a v žiadosti o vstup by napísal, že „s náboženskou otázkou som sa vysporiadal“) sa sťažoval Bohu. Lamentuje, že aj také hovädá ako korytnačky alebo havrany sa dožívajú dlhšieho veku ako stvorenia, ktoré na počiatku dejín stvoril samotný pánboh.

Ale to nás vtedy až tak nezaujímalo. Áno, horiace budovy najdlhšie obliehaného mesta v moderných dejinách (kam sa hrabe Leningrad), Sarajeva, nás akosi vyrušili z pohodlia a očakávania kapitalistického blahobytu na spôsob socialistického Nemecka, Švédska alebo Rakúska.

Kde nájdeme na Ukrajine nacistov a fašistov?

Podľa mojej skromnej mienky nacistov nájdeme v oficiálnych predstaviteľoch stále ešte existujúceho štátneho útvaru Ruská federácia (a verte, že som rád, že sa ešte nerozpadol, to by už nebol nijaký vtáči „čvirik“), nech už sa volajú voskovaný Putin, esteticky pre ženy neodolateľný Lavrov, sexidol Šojgu a celá plejáda ruských generálov, ktorí nechávajú na pokyn zhora devastovať ukrajinské mestá a zabíjať civilistov, ukrajinský Rus sem, ruský Ukrajinec tam. Ukrajinský národ predsa neexistuje, upokojujú nás šéf Kremľa aj ruský patriarcha Kirill. Takže všetci si prajeme „mier“, ale ten môže nastať až po navrátení okupovaného územia Ukrajine, vyjadrení „účinnej ľútosti“ a zaplatení odškodného za zničenú ukrajinskú zem. Inak si koledujeme o destabilizáciu súčasného svetového poriadku.

Ale aby som nebol jednostranný, vraciam sa ku katastrofickej vrcholnej schôdzke v Bukurešti v roku 2008. Ruský imperializmus bol vtedy v útlme a Ukrajina, podporovaná USA, ale, samozrejme, aj Poľskom, pobaltskými štátmi a s výnimkou Nemecka a Francúzska vlastne celou Alianciou vrátane Slovenska, žiadosť Ukrajiny o atlantickú integráciu odmietla. „Odmietači“ argumentovali tým, že vstup Ukrajiny do NATO by „vyprovokovalo Rusko“. Pre Kristove drahé rany, taká stupídna „sancta simplicitas“ popredných západných vodcov. Oni Rusom uverili!

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 526