Velil vesmírnej lodi Apollo, ako prvý obletel Mesiac a šokoval „Čechoslovákov“. Prečo Borman nevošiel do dejín ako americký Gagarin?

Frank Frederick Borman bol slávna osobnosť. Neviem, či bol veriaci, ale je známe, že astronauti, fyzici a exaktní vedci vôbec majú k viere bližšie ako my, obyčajní smrteľníci. Takže nejaké rekviem si Frank Borman zaslúži.

Rodák zo štátu Indiana, ktorý ale vyrástol v Arizone, vo veku 95 rokov zomrel 14. novembra 2023 v americkom „zapadákove“, v meste Billings v Montane, obklopený, ako to býva v Amerike zvykom, najbližšími príslušníkmi svojej rodiny. Jeho skon oznámila NASA, teda Národný úrad pre letectvo a vesmír.

Ako veliteľ kozmickej lode Apollo 8 bol jedným z troch ľudí, ktorí ako prví obleteli koncom roku 1968 Mesiac, ale to bolo len uprostred jeho kariéry. Iste, spolu s ním leteli v Apolle aj „Čechoameričan“ James Lowell z Ohia (stará mama pochádzala zo západných Čiech, „od Klatov“) a Bill Anders, rodák z vtedy britského Honkongu. Takže tí traja boli prví, ktorí na vlastné oči videli Zem z obežnej dráhy Mesiaca, ale veliteľovi sa pripisuje prvý pohľad na modrú planétu z Apolla 8.

„Východ Zeme“, fotografia, ktorú nasnímal 24. decembra 1968 astronaut Apolla 8 Bill Anders. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Prečo Borman nebol prvý a nevošiel do dejín ako americký Gagarin?

Na Mesiac ale nikdy ako prvý pozemšťan nevstúpil, to prvenstvo mu „vyfúkol“ v roku 1969 Neil Armstrong, ktorý po dotyku s povrchom Mesiaca po sebe zanechal slávnu vetu: „Malý krok pre človeka, veľký krok pre ľudstvo.“ Borman však mal za sebou úctyhodnú kariéru. Ako mladý adept astronautiky absolvoval vychýrenú vojenskú akadémiu vo West Pointe, potom slúžil ako stíhací pilot v americkej spojeneckej krajine – na Filipínach. Vo vesmíre sa angažoval neskôr a ako veterán projektov Gemini a Apollo sa vyjadroval aj politicky, hoci inak ako Neil Armstrong: „Dôvodom, prečo som sa pripojil k NASA, bola šanca zúčastniť sa na lunárnom programe a dúfať, že porazíme Rusko.“ Nebolo to prvé vyhlásenie, ktoré šokovalo svet. Najväčšieho šoku boli vystavení diváci vtedajšej Československej televízie v máji 1969, keď si ho pri návšteve Prahy pozvali do štúdia a moderoval ho mladý, ambiciózny a sympatický odborník na kozmonautiku (vtedy ešte nie astronautiku) Josef Doubek.

Rozhovor Doubka s Bormanom bol „škandál“

V čase, keď sa začala rozbiehať husákovská normalizácia, rozhovor Doubka s Bormanom pôsobil ako zjavenie. Napr. na otázku, aké boli jeho začiatky, Borman vyhlásil, že ako pilot sa „zúčastnil na obrane južného Vietnamu“. To by bola silná káva aj počas „Pražskej jari“, tobôž po kapitulácii československého straníckeho vedenia v Moskve po 21. auguste 1968. Mimochodom, moderátor Josef Doubek múdro emigroval na Západ ešte predtým, než Gustáv Husák označil voľný pohyb osôb za „špacír cez hranice“ a výjazdy občanov socialistického štátu jednoducho zatrhli. Dalo sa to potom iba po udelení „devízového prísľubu“ a s požehnaním režimných funkcionárov organizácií ako Revolučné odborové hnutie, miestna organizácia KSČ a iných. Študenti pri ceste do susedného Rakúska potrebovali súhlas vedúceho katedry. Od vedenia sociálnych služieb ako mestské kanalizácie, odvoz odpadu a iných ste súhlas nepotrebovali, ale ŠtB si vás pred výjazdom na Západ dôkladne preverovala. Čo keby vo vašej domácnosti pred odjazdom zistili, že je z nej „holobyt“ a chýba trebárs nábytok? A mali vás! Korupcia pri získavaní „devízového prísľubu“ kvitla, ale to bolo až krátko po legendárnom interview Bormana s Doubkom. A Doubek nechcel skončiť ako pomocný robotník v kotolni alebo ako radový príslušník vládnucej robotníckej triedy pri zametaní ulíc.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 768