Túto básnickú zbierku nemôže nikto vlastniť, hoci si ju môže kúpiť ktokoľvek. Roland ju celú ukryl do čokoládových bonbónov

Účinok básne nie je daný obsahom, formou, ale dojmom, ktorý vzbudí. Dojem rozhodne vzbudil aj mladý muž, menom Roland Rocher, ktorý vytvoril originálnu básnickú zbierku. Verše z nej sa ukrývajú v čokoládových bonbónoch.

Ako by ste charakterizovali muža menom Roland Rocher?

Vo svojom živote milujem 3 veci, a to operu, ruže a moju vieru. Inak som pokorný, ľudský, láskavý, dosť citlivý, silný a niekedy aj odvážny. Stále však vo mne prebýva taký ten vnútorný strach. Veľmi ma baví opisovať krásne ženy a ružové záhrady. Zbožňujem historické paláce či kaštiele, rád ich navštevujem. Mojou srdcovou záležitosťou je Viedeň a rád počúvam vážnu hudbu, učaroval mi viedenský valčík. Zbožňujem metropoly sveta a malebné horské mestá.

Zmenili ste si priezvisko, prečo?

Áno, predtým som sa volal Stojka a teraz mám svoje úradné meno Rocher. Dal som si zmeniť priezvisko preto, lebo mám túžbu a sen vytvoriť rodinnú generáciu Rocher. Túžim ísť umeleckou cestou, na ktorej mi je dobre, aby mohla mať moja budúca manželka krásne meno Rocherová. Je to pre mňa veľmi dôležité, vytvoriť nový rod, nový začiatok, ktorý bude stáť na iných hodnotách.

Vo svojom živote Roland miluje 3 veci: operu, ruže a svoju vieru. Foto: Archív RR

Vytvorili ste originálnu básnickú zbierku. Ako vznikla táto myšlienka?

Básnická zbierka V myšlienke vznikla vo Viedni, v mojom vnútornom nastavení. Cieľom bolo dostať ľúbostnú lyriku priamo do náručia dám, krásnych elegantných žien, a tiež dostať ju medzi ľudí.

Je to splnenie Vášho sna? Aké nesie posolstvo?

Je to také zvláštne. Svoj sen som spoznal až vo Viedni, vo chvíli, keď som si uvedomil, aké sú Viedeň a jej ulice krásne.

Ilustráciu do knihy vytvorila maliarka červeným rúžom. Zdroj FOTO: Marcela Vitusová

Zaujímavosťou je, že Vašu básnickú zbierku nemôže vlastniť nikto na svete. Chceli ste tým niečo docieliť alebo sa len odlíšiť?

Áno, presne tak, práve to som chcel docieliť. Nikto na svete túto zbierku nebude vlastniť celú, pretože som začal písať ešte ďalšie verše. Vznikne tak ďalších 12-tisíc samostatných veršov.

Verše ukryté v bonbónoch sa predávajú na Slovensku aj vo Švajčiarsku. Zdroj FOTO: Marcela Vitusová

Máte zaujímave logo, ako vzniklo?

Namaľovala mi ho nitrianska maliarka Katarína Jahnová červeným rúžom.

Pôsobíte ako veľmi pracovitý človek, o čom svedčí aj fakt, že ste si na svoju básnickú zbierku aj sám zarobili. Ako dlho Vám trvalo nasporiť si financie na jej vydanie?

Vôbec to nie je ťažké, keď človek chodí do práce. Našetril som si na celý projekt za jeden rok. Jedol som každé ráno chlieb, na ktorom bol úžasný višňový džem a bolo to veľmi romantické a chutné. K tomu som každé ráno vypil horúci čaj.

Vaša snaha a odhodlanie sú dôkazom toho, že ak človek o niečom naozaj sníva a ide si za svojim snom, tak aj celý vesmír sa spojí a sen sa mu splní. Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí tiež snívajú, no možno nie sú až tak odhodlaní?

Vždy treba snívať, ale nie dlho, treba si vyhrnúť rukávy a pustiť sa za svojím cieľom. Nie každý sen môže byť úprimným a skutočným. Treba si dávať veľký pozor na emócie. Mladým ľuďom by som odkázal, aby sa vnútorne spoznali a potom si vytýčili svoje sny a ciele.

Roland je pokorný, ľudský a, ako sám vraví, niekedy aj odvážny. Foto: Archív RR

Pochádzate zo skromných pomerov, ako umelecká tvorba ovplyvnila kvalitu Vášho doterajšieho života?

Ja to takto nevnímam. Podľa mňa zo skromných pomerov pochádza dieťa z chudobnej Afriky, človek, ktorý hladuje, a tak sa ja necítim, som zvyknutý na skromnosť.

Dostali ste vďaka svojmu talentu už aj nejakú pracovnú ponuku na spoluprácu?

Áno, dostal som viac ponúk, bohužiaľ, niektoré nemôžem prijať, lebo v nich nie je nič o lyrike, a tá je pre mňa veľmi dôležitá, tiež hĺbka umenia v celom celku umenia.