Lekcie z Ukrajiny a Izraela: Ako viesť vojnu a nebyť označený za dobyvateľa, darebáka a agresora?

Nepochybne je dôležité dávať si pozor na slová, ich význam sa mení časovým sledom a pojmy, ktoré mali pôvodne pozitívny nádych, sa stávajú hanlivé. Ak „dobyvateľ“ bol kedysi prototypom hrdinu vďaka gréckym bájam a povestiam, onedlho sa z neho stal „uzurpátor“. Kolonizátora ste tiež nemuseli brať ako negatívnu postavu, Krištof Columbus nebol predsa žiadny lump, bol to len zbytočne zvedavý Európan.

Ani útočník nemusel byť označovaný za toho zlého, vtipkári ho spočiatku zahmlili termínom „účastník špeciálnej vojenskej operácie“. A darebák? Také označenie sa dostalo do módy vďaka americkej administratíve R. Reagana alebo G. Busha mladšieho, ale výrok (rogue states) je nešťastne preložený a zaužíval sa. Je to typický americký „kalk“.

Existuje teda opodstatnený dôvod, prečo jedna krajina začne vojnu proti druhej? Nemusíme byť expertmi na medzinárodné právo, to nám veľmi nepomôže. Bránime sa proti niekomu, kto nás prepadol, t. j. narušil suverenitu nášho územia, ohrozuje našich ľudí (prípad vojenskej pomoci Ruska Ukrajine pri anexii Krymu a bratskej slovanskej pomoci v týchto dňoch) a necháva sa od našich žien infikovať pohlavnými chorobami. Ale toto už je skôr téma pre chrabré kúsky islamistov na území Izraela.

Ako sa teda dá viesť „spravodlivá vojna“?

Dôslední kresťania by s tým nemali mať problém, hoci právom vážení otcovia kresťanskej vierouky ako svätý Augustín a Tomáš Akvinský ten problém mali. I vynašli teóriou o spravodlivej vojne a riešili tým dilemu. Nastavia po facke druhé líce. A ak vám dnes vytiahnu z vrecka stoeurovku, nájdete v ponožke ešte druhú a dáte im ju? Ale taký dnešný kresťan musí byť dokonalý imbecil a ťažko ho hľadať. Možno ním bol v našich krátkych dejinách František z Assisi (12./13. storočie). Ale tomu už nemali čo ukradnúť, všetko predtým rozdal, ak veríme dejinám. Lenže v reálnom živote to tak nefunguje.

Dôvodov na začatie vojny môže byť viacero

Nepriateľ obnovuje „fašizmus“. (zdôvodnenie Ruska pri útoku na Ukrajinu)

Nepriateľ potláča práva našich menšín. (Nemecko a Rusko pri začiatkoch svojich agresií)

Nepriateľ napadol nášho spojenca (prípad vyhlásenia vojny Nemecku Britániou po útoku „Ríše“ na Poľsko)

Nepriateľ zaútočil na naše územie. (USA a Japonsko)

Ak je druhá krajina v stave chaosu, porušuje normy medzinárodného spolužitia a tým nás ohrozuje. (Afganistan, Irak)

Ak druhá krajina vyhlási, že ju proti vôli legálnej vlády okupuje iný štát a požiada o pomoc. (toto sa nestalo ani v bývalom Československu, jeho vláda hovorila o „nedorozumení“)

Krajina, proti ktorej sme začali vojnu, je aktívnym spojencom (Ale čo je to „aktívny spojenec“?) tretej krajiny, s ktorou sme my vo vojne. (príkladov je veľa)

Máme právo zaútočiť na iný štát, pretože tento štát neexistuje. (útok Iránu/Hamasu na Izrael 7. 10. 2023)

Vždy sa dá nájsť opodstatnená príčina k vojne, ak chcete. Dobrý dôvod obhajoval Karel Čapek (aspoň sa mu výrok pripisuje) v jednom bonmote: Nepriateľ bezočivo strieľal na naše lietadlá, ktoré pokojne bombardovali ich mesto.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

678