Prečo majú Američania doma zbrane a Európania nie

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Po svojom zvolení sa súčasný americký prezident Joe Biden obrátil na Kongres USA so žiadosťou, aby legislatívne sprísnil pre verejnosť prístup k zbraniam. Stalo sa tak pod tlakom časti verejnosti v dôsledku masovej streľby do ľudí, či už v obchodných centrách alebo v školách. Možnosť ich získania sa síce líši od štátu ku štátu, ale legálna dostupnosť tzv. krátkych ručných ľahkých zbraní je v porovnaní s Európou neuveriteľne jednoduchá a bezproblémová. A to nehovorím o čiernom trhu, kde sa to obchodom so zbraňami len hemží. Štatistika z júna 2023 (Pew Research survey) uvádza, že americkí civilisti majú „doma“ 397 miliónov (legálnych) zbraní, čo znamená asi 121 zbraní na sto rezidentov.

Joe Biden ale so svojou žiadosťou neuspel z jednoduchého dôvodu: Hoci jeho Demokratická strana má v oboch komorách kongresu väčšinu, zaúradoval princíp „váh a protiváh“ – prezident, Kongres a Najvyšší súd, kde každý článok moci kontroluje ten druhý, resp. tretí. Najvyšší súd s obmedzením práva vlastniť zbraň nesúhlasil, takže Kongres nemal šancu, aj keby chcel.

Veľké rozdiely medzi blízkymi príbuznými

Ak porovnáte Ústavu USA s ústavami či zákonmi európskych krajín, jeden rozdiel je viditeľný. Keď bola napísaná Ústava USA (1776), USA boli ešte veľmi krehkou právnickou osobou, ktorá sa vyvinula z kolónie. Množstvo zákonov v Ústave USA dáva zmysel len vtedy, ak vezmete do úvahy situáciu v USA v 18. storočí. Druhý dodatok k americkej ústave pochádza z roku 1789 a právo vlastniť zbraň explicitne povoľuje suchým konštatovaním, že slúžia k individuálnej sebaobrane. Napríklad zakladatelia USA sa obávali, že bývalí britskí koloniálni vládcovia by sa mohli opäť chopiť moci vyslaním a podporou vlastných prezidentských kandidátov. Aby sa tomu zabránilo, bol prijatý zákon, že prezident USA sa musí narodiť na území USA – nariadenie, ktoré už z dnešného pohľadu nedáva zmysel, ale stále platí. Aj keby vás rodičia priviezli len niekoľko dní po narodení napr. z Veľkej Británie a strávili ste v Amerike celý život, vyštudovali tam desať univerzít, prezidentom tam nebudete. Ibaže by ste sa narodili na americkej ambasáde v Londýne alebo v lietadle v americkom vzdušnom priestore, lebo to už je americké územie.

Zastarané, ale platné

Výslovné právo občanov USA nosiť zbrane treba vnímať aj v tomto kontexte. V prípade, že sa cudzia mocnosť snaží zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu v Spojených štátov a prevziať moc, občania USA by mali byť schopní vzdorovať. Navyše, pred takmer štvrť tisícročím nebol ešte právny štát v USA taký silný, aby mu všetci občania mohli dôverovať. Na tom je koniec koncov dodnes založený americký individualizmus.

V Európe sa obyvateľstvo nemusí ozbrojovať, aby odvrátilo vonkajšie hrozby. Preto nie je v Európe žiadúce ozbrojené obyvateľstvo, možno na rozdiel od USA pred 240 rokmi.

Situácia sa vyvinula do situácie, ktorá vyzerá takto: V USA môže každý nosiť zbraň, pokiaľ neexistuje závažný dôvod, prečo ju nosiť nesmie. V Európe musí každý, kto môže nosiť zbraň, preukázať, že má na to závažný dôvod. A keďže drvivá väčšina ľudí zatiaľ nemá dôvod, vznikajú tieto rozdiely medzi oboma kontinentmi.

Iste, aj v Európe nájdete civilne militarizované krajiny a dobrým príkladom je Švajčiarsko, kde je vojenská služba pre mužov povinná a doma má zbraň každý vojak. Lenže bez munície, tú si musí ambulantne vyzdvihnúť v kasárňach. A zbrane „doma“ majú dovolené pre prípadnú obranu krajiny, nie pre individuálnu sebaobranu. Fínsko zaujíma v držbe zbraní 7. miesto na svete, ale sú to spravidla poľovnícke zbrane. V krajine tisícich jazier ten, kto nie je rybár, je poľovník, hokejista alebo aj-aj.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik